Scrigroup - Documente si articole

Username / Parola inexistente      

Home Documente Upload Resurse Alte limbi doc  

 
CATEGORII DOCUMENTE





BulgaraCeha slovacaCroataEnglezaEstonaFinlandezaFranceza
GermanaItalianaLetonaLituanianaMaghiaraOlandezaPoloneza
SarbaSlovenaSpaniolaSuedezaTurcaUcraineana

BiologieBudovaChemieEkologieEkonomieElektřinaFinanceFyzikální
GramatikaHistorieHudbaJídloKnihyKomunikaceKosmetikaLékařství
LiteraturaManagementMarketingMatematikaObchodPočítačůPolitikaPrávo
PsychologieRůznéReceptySociologieSportSprávaTechnikaúčetní
VzděláníZemědělstvíZeměpisžurnalistika

PODMIENKY EFEKTÍVNEHO UČENIA

vzdělání

+ Font mai mare | - Font mai mic







DOCUMENTE SIMILARE

Trimite pe Messenger
PRŮZKUM MOTIVACE ŽÁKŮ
PODMIENKY EFEKTÍVNEHO UČENIA

PODMIENKY EFEKTÍVNEHO UČENIA

Obsah


Úvod. 2

1.     Základné pojmy. 3

2.     Druhy učenia. 4

2.1.      Podmieňovanie. 4

2.2.      Percepčno – motorické učenie. 4

2.3.      Verbálne učenie. 4

2.4.      Pojmové učenie. 4

2.5.      Učenie riešením problému. 4

3.     Faktory ovplyvňujúce učenie. 5

3.1.      Motivácia. 5

3.2.      Koncentrácia. 5

3.3.      Nadanie, talent 5

3.4.      Pamäť. 6

3.5.      Zabúdanie. 7

3.6.      Strach a stres. 7

3.7.      Miesto na učenie. 8

3.8.      Harmonogram dňa. 9

Záver 10

Zoznam použitej literatúry. 11

Zoznam preštudovanej literatúry. 12


Úvod

Učenie nás sprevádza celý život. Hovoríme, že učíme sa celý život a hlúpy umrieme. Keď sa na to pozriem čo všetko sa nenaučíme tak by som mohol s tým súhlasiť. Alebo „Múdry sa učí na chybách iných, hlúpy na svojich“. Niektoré učenie prebieha bez toho aby sme si to uvedomovali. No napriek tomu aj toto učenie môžeme ovplyvniť. Chcel by som sa pozrieť na učene z psychologického hľadiska, teda nie z pedagogického i keď tieto oblasti majú veľa spoločného. Ak totiž dobre poznáme sami seba, poznáme spôsoby učenie môžeme lepšie využiť svoje schopnosti, čiže svoje nadanie, ktoré sa práve dosť často spája so schopnosťou učiť sa, môžeme efektívnejšie sa učiť. Veľa krát (som vyučený v inom odbore ako ten v ktorom teraz pracujem) počujem názory načo ti bola škola, keď dnes robíš niečo iné. Podľa môjho názoru však škola by mala naučiť žiaka ako sa má učiť. Nie vychovať z človeka encyklopédiu, ale uvedomelého, zmýšľajúceho človeka, ktorý na základe určitých základných vedomostí vie si v záplave informácii nájsť tu správnu pre seba.

Bartko[1] s.106 uvádza, že niektorý žiaci zo začiatku zaostávajú vo vedomostiach a potom to dobehnú, sú však žiaci ktorí zo začiatku majú dobré výsledky a neskôr začnú zaostávať. Ako uvádza je to preto že nevedia organizovať svoj čas, hospodáriť so schopnosťami. Nevedia sa učiť.

Tak skúsme sa teraz pozrieť na tento problém bližšie. Je naozaj potrebné učiť sa ako sa učiť? Stačí zobrať knihu, časopis alebo iné informačné médium a jednoducho čítať a čítať, prípadne pozerať či počúvať? Vieme naozaj ako pedagógovia čo všetko vplýva na učenie a ako negatívne faktory v čo najväčšej miere potlačiť? Dúfam že aspoň z časti sa mi podarí tieto otázky zodpovedať.


1.    Základné pojmy

Pojmom učenie sa zaoberali mnohí odborníci, z nich vyberám aspoň niektoré:

Učenie:

Podľa Ďuriča[2] s.73 učenei je jedným z podstatných faktoroch vývinu. Dieťa duševne vyspieva tým že sa učí (či už organizovane, t. j. v podobe riadeného učenie, alebo živelne). Zároveň však učenie musí rešpektovať u dieťaťa úroveň zrenia v jednotlivých oblastiach.

Uvádza názor Leontieva A. N. (1960) s.84, ktorý učenie chápe ako proces, v ktorom si organizmus osvojuje individuálnu skúsenosť.  Nielenže navodzuje zmeny správania u ľudí, ale aj rozvíja jeho osobnosť.

Taktiež spomína názor Maršálovej L. (1970), podľa ktorej učenie možno definovať ako zmenu v organizme človeka, resp. v jeho schopnostiach, ktorá je závislá od opakovaných skúseností a ktorá sa prejavuje v zmenách správania a vykazuje viac alebo menej trvalú zmenu.

Ako ďalej uvádza podľa Linharta J. (1967 s. 8) ktorý definuje učenie takto: „.. učenie je tou formou činnosti, pri ktorej jednotlivec mení svoje správanie a svoje vlastnosti vplyvom vonkajších podmienok a v závislostí od výsledkoch svojho konania“.

Podľa Wolfganga[3] s.168  učenie definuje ako získavanie zmien chovania, ktoré je relatívne trvalé a spočíva na skúsenosti. Ako uvádza pravdepodobne neexistuje ani kúsok ľudského chovania, ktorý sa nedá meniť učením


2.    Druhy učenia

V krátkosti chcem spomenúť druhy učenia podľa Ďuriča[4] s. 87 – 97.

2.1.   Podmieňovanie

Podstatou je utváranie podmienených reflexov, ktoré môže byť:

-         klasické podmieňovanie

-         operačné (inštrumentálne) podmieňovanie

2.2.   Percepčno – motorické učenie

Tiež niekedy opisované ako senzomotorické učenie. Ide tu o učenie manuálnym zručnostiam, návykom, motorickým operáciám.

2.3.   Verbálne učenie

Podstatná charakteristika spočíva v tom, že si človek osvojuje sled odpovedí, ktorý má verbálny, slovný charakter. Tento druh učenia sa spája s memorovaním.

2.4.   Pojmové učenie

Podstatou tohto učenia je osvojovanie si pojmov a logických operácií. Rozvíja myslenie žiakov a teda má veľký význam už aj na základných školách.

2.5.   Učenie riešením problému

Viacerí autori ho považujú za najzložitejší druh učenia. Pri riešení úlohy ide o neproduktívne myslenie avšak pri riešení problému ide o produktívne myslenie.


3.    Faktory ovplyvňujúce učenie

3.1.   Motivácia

Efektívnosť učenia bude predovšetkým závisieť podľa Bartka[5] s.107 od motivácie, od toho či motívy, ktoré sa pri učení budú uplatňovať, sú kladné (spokojnosť, radosť, odmena atď.) alebo záporné (strach, stres). Výsledok závisí však aj od opakovania. Taktiež dobrou motiváciou učenia je samotný kladný výsledok pri skúške, opačne zápornou motiváciou môže pôsobiť neúspech pri skúške, ktorý nevyvoláva dostatočnú motiváciu pre ďalšie učenie a kolobeh sa uzatvára.

3.2.   Koncentrácia

Ak chceme dospieť v živote k určitému cieľu potrebujeme sa na to koncentrovať. Čím lepšie sa dokážeme skoncentrovať na danú činnosť, tým sa nám ju podarí úspešnejšie aj v kratšom čase vyriešiť.

Šaling[6] s.316 pod pojmom koncentrácia uvádza z psychologického hľadiska ako sústredenie pozornosti na určitý objekt alebo jav, opakom je dekoncentrácia.                                                                                                          

Koncentráciu, alebo pozornosť pri učení ako uvádza Bartko4 je vždy ťažšie udržať ako vyvolať. Na koncentráciu učenia majú vplyv všetky vonkajšie aj vnútorné podnety

3.3.   Nadanie, talent

Za nadaného môžeme podľa Dočkala[7] s.22 považovať človeka v akomkoľvek veku, bez ohľadu na to či je slávny a známy, len so zreteľom na to čo vie. Najvýraznejšie sa asi prejavuje hudobné nadanie, ktoré si vyžaduje rozvoj špeciálnych schopností. Výskumy potvrdili, že rozumové nadanie nieje nejakou kompenzáciou telesného nedostatku ale naopak. ako ďalej uvádza na s.50 – 51 je potrebné aby dieťa sa stretlo s čo najširšou paletou ľudských činností aby sme mohli zistiť a podporovať, rozvíjať jeho nadanie. Ťažko by sa mohlo zaujímať o chémiu, keby sa s ňou nikdy nestretlo, nemohlo si vyskúšať pokus.



O nadaní alebo talente sa hovorí v súvislosti s rôznymi aktivitami. Niekto má nadanie na šport, iný napr. učenie jazykov či technických predmetov. Talent ak sa však neprehlbuje ostane v zabudnutí. Je veľké pozitívum ak po skončení základnej školy ide žiak študovať to čo ho zaujíma a kde ma určité predpoklady, teda talent. Odzrkadľuje sa to hlavne pri prijímacích skúškach na niektorých školách kde sú tzv. talentové skúšky. Tu opäť veľkú úlohu zohrávajú rodičia aj učitelia na ZŠ ktorí môžu tento talent objaviť a ďalej vytvoriť prostredie na jeho vyvíjanie, teda predpoklady na učenie.

3.4.   Pamäť

Ruisel[8] s.88 rozdeľuje pamäť na senzorickú, krátkodobú a dlhodobú. Z hľadiska učenia musíme dosiahnuť uloženie vedomostí v dlhodobej pamäti. Najviac labilná je senzorická pamäť. Na zapamätávanie má veľký vplyv opakovanie. Aj pre ľudský mozog platí s určitou rezervou biologický zákon o atrofii (úbytok, hynutie) a nečinnosti. Ak sa stopa po učení opakovaním neoživuje, tiež sa stráca – Bartko4 s.107.

Ruisel7 s.167 zdôrazňuje veľký vplyv na zapamätanie vzťah žiaka – človeka k danej učenej problematike. Zdôrazňuje tu hlavne vplyv kladnej motivácie. Zistilo sa tiež že žiaci si lepšie zapamätali prerušené akcie. Spomína hypotézu K. Lewina, ktorý tvrdil že napätie udržiavajúce sa pri neukončenej úlohe a aktivujúce myslenie daného jednotlivca, uľahčuje udržanie tejto úlohy v porovnaní s ukončenou úlohou. V kontraste však Ruisel7 poukazuje na výsledky výzkumu S. Rosenzwiega (1943) ktorý pri tom istom type experimentu prostredníctvom inštrukcie zvýšil motiváciu (údajnou skúškou inteligencie) a získal rozdielne výsledky. Skúšku prerušoval s pochybnosťou o možnosti úspešného ukončenia úloh. V tomto prípade si lepšie zapamätali ukončené úlohy. Z toho usúdil, že prerušené úlohy sa lepšie pamätajú pri slabšej motivácii.

Pamäť je jedným z veľmi dôležitých faktorov učenia sa. Samozrejme tak ako iné faktory samotná pamäť ešte nedáva záruku dobrého učenia. Slúži na uchovanie informácii, ktoré následne musíme vedieť dobre spracovať. Má teda veľký vplyv na učenie. Niekedy zdanlivo sa domnievame, že žiak má slabú pamäť a preto nieje schopný sa niečo naučiť. Môže to byť ako dôsledok slabej motivácie alebo pretrvávajúceho stresu a napätia napr. v rodine, škole a celkove v spoločnosti.

3.5.   Zabúdanie

Zabúdanie je neoddeliteľnou súčasťou zapamätávania si. Informácie, ktoré často nepotrebujeme je lepšie z pamäte vyškrtnúť, zaznamenať si ich iným spôsobom a tak uvoľniť priestor pre ďalšie poznatky.

3.6.   Strach a stres

Podľa môjho názoru strach je stále negatívny. Na rozdiel od stresu ktorý je do určitej miery potrebný. Niektorí ľudia totiž pri dovolenej hladine stresu sú schopní lepšie vnímať okolie a teda aj učiť sa. Táto hranica je veľmi individuálna. Pri jej prekročení vzniká apatia a celkové brzdenie zmyslových orgánov. Stres napr. u žiaka môže vyvolať určitý spôsob motivácie k učeniu. Takto sa pripravuje a učí riešiť záťažové situácie. Napríklad u žiaka, ktorý sa nedostatočne pripravil na hodinu by mal byť určitý náznak strachu z toho čo môže nastať. Takto je žiak prinútený sám sebou z vnútra učiť sa aj predmety, ktoré ho nezaujímajú, avšak sú potrebné ako základ pre iné predmety.

Zaujímavý názor zastáva Ranschburg[9] s.32 kde hovorí že strach dodáva popud k vyhynutiu nebezpečenstva a súčasne alarmuje organizmus, teda zabezpečuje dostatočné množstvo energie na uskutočnenie potrebnej činnosti. Taktiež poukazuje na strach zo školy s.71, tu poukazuje na úzku spätosť matky k dieťaťu a hlavne prechod z rodinného prostredia do školského.

Strach podľa Delfovej[10] s.317 by sa dal označiť za emocionálnu reakciu subjektu na stratu sveta, ktorou je ohrozený; a to stratu tak vonkajšieho, vnímaného sveta, o ktorom nadobúda skúsenosť, ako aj vnútorného sveta, ktorý sa vytvára z energie inštinktov a zamerania vôle.

Stres je definovaný podľa Šalinga[11] s.585 ako stav psychickej záťaže, ktorý vzniká pôsobením dajakého rušivého faktora na človeka počas uspokojovania potreby alebo dosahovania cieľa a svojím tlakom sťažuje, ba spravidla znemožňuje uspokojenie potreby alebo dosiahnutie cieľa; psychické zaťaženie.

Kondáš[12] s.103 uvádza že ako najvýznamnejšie premenné štúdia vplyvu strachu na učenie a pamäť sa ukázali intenzita strachu a druh učenia. Silný strach pôsobí na učenie negatívne, zhoršuje proces učenia a jeho efekt. Náhle zľaknutie môže dočasne zhoršiť schopnosť učenia. Strach tiež ovplyvňuje proces učenia aj cez pamäťové funkcie. Zvláštnym druhom strachu je tu tréma, ktorá  pôsobí ako mechanizmus potlačujúci vybavenie pamäťového materiálu a tým sťažuje reprodukciu. Tréma sa potom prejavuje aj na nesúvislom reprodukovaní naučených poznatkov alebo nepresností vo vyjadrovaní. Napriek jeho dobrým vedomostiam sa nám javí ako slabo naučený, čo vedie opäť k zlému hodnoteniu a následnému opätovnému stresu pri príprave na hodinu.

3.7.   Miesto na učenie

Pre učenie (cieľavedomé, príprava do školy, ) je tiež veľmi dôležité miesto. Tu má veľký vplyv vonkajšie prostredie ako je napr. hluk, čistota prostredia. Niekedy je vhodná kombinácia, napr. základy sa naučím memorovaním, potom v kolektíve študentov si problém vydiskutujem. Je to v podstate princíp vyučovania teórie a potom prax. Učiť sa teda môžeme nielen sami ale aj spoločne, či už ide o teoretické vedomosti, alebo praktické.

Bartko[13] s.108 uvádza že pokiaľ je to možné je potrebné rušivé vplyvy odstrániť. Naproti tomu však pripomína, že netreba v tom vidieť hlavnú príčinu žiakovho nesústredenia.  Mnoho prác sa totiž dnes vykonáva v hlučnom prostredí. Problémom niesu rušivé vplyvy vôbec, ale tie, ktoré najviac konkurujú učebnej látke v záujmoch žiaka, a najmä vnútorné rušivé vplyvy, ako je zlosť, strach, únava, otrávenosť a veľmi zaujímavé myšlienky. Napr. sledovanie televízie v susednej izbe .

3.8.   Harmonogram dňa

Bartko4 s.106 zdôrazňuje význam postavenia rodičov v tejto oblasti. Zdôrazňuje, že je potrebné aby už v útlom detstve rodičia u dieťaťa vstupujúceho do školy nenásilne a cieľavedome vštepovali určité pravidlá, aby sa mu po čase stali samozrejmosťou a uľahčili mu plnenie všetkých povinností, ktoré naň škola a život kladú.  Ďalej uvádza že je vhodné rozdeliť si učenie jednej veci na viac časových etáp. To znamená, že vhodnejšie je učiť sa báseň 3 dni po 15 minútach ako jeden deň 45 minút. Ráno sa lepšie učí, avšak skôr sa zabúda.

Pri učení sa dvoch predmetoch je lepšie, ak po malej prestávke po prvom predmete nasleduje diametrálne odlišný predmet. Napr. po matematike dejepis. Taktiež sú zásady, že dieťa by sa nemalo učiť po obede, pretože plný žalúdok nedovoľuje intenzívne sústredenie, ani po ležiačky, pretože táto poloha je spojená so zaspávaním a umožňuje utvoriť a zafixovať podmienený reflex, pri ktorom je učenie podnetom na vyvolanie ospalosti.

      Pri zle organizovanej príprave na skúšku potom, nedostatočnom spánku ako aj ďalšími faktormi žiak zažíva stres. (podrobnejšie stres som rozobral v predchádzajúcej stati)


Záver

            Ak by som mal povedať ktorý z uvedených faktorov ovplyvňujúcich efektívnosť učenia je na prvom alebo poslednom mieste, moja odpoveď by bola všetky. Preto že všetky na seba nadväzujú a vzájomne sa dopaňajú. Učenie by nebolo efektívne ak napr. žiak by mal veľmi malé pamäťové schopnosti, prípadne iné. Ak však niektoré faktory niesu extrémne slabé tak potom sa vzájomne kompenzujú a výsledkom môže byť žiak s priemerným až výborným prospechom.

Dosť podrobne som tu rozobral vplyv strachu na učenie. Pokladal som to za potrebné aj z dôvodu, že v posledných časoch sa zvyšuje výskyt prípadov kedy dieťa zo strachu za zlé výsledky zo školy začne chodiť „poza školu“, prípadne sa stávajú prípady útekov z domu, dokonca v extrémnych prípadoch samovraždy. Práve z nepochopenia dospelých, čo prežíva dieťa veľmi negatívne. Veľa krát miesto povzbudenia je potrestané, čo negatívne pôsobí na proces učenia. Takto sa učenie stáva mučením.

V súčasnosti sa dosť často stretávame podľa môjho názoru práve s nedostatočnou motiváciou, ktorá je odzrkadlením zlých sociálnych pomerov v rodinách. Žiak – dieťa aj napriek veľkému vplyvu rovesníkov a školy, však na prvé miesto dáva príklad z rodiny, od svojich rodičov. Ak totiž obaja rodičia sú bez práce napriek tomu, že v škole sa dobre učili, dieťa to pociťuje ako zbytočnosť. Vychádza to aj zo spomínaného, že pre vytvorenie dobrých návykov pre učenie je podstatná rannosť detstva. Tu ak sa dieťa nenaučí správne pristupovať k učeniu postupne sa to odzrkadľuje v jeho správaní. Veľa krát sa stávalo, že rodičia v snahe pomôcť dieťaťu mu vlastne ublížili. Za každú cenu riešia jeho problémy, vnucujú mu svoje postoje k životu a tak sa stáva že dieťa nerozvíja schopnosti učiť sa. Všetko dostane predložené na „tanieri“ a odrazu ide na strednú školu, kde sa musí sám rozhodovať.

Učme sa učiť. Učiteľ by mal žiaka naučiť sa učiť.

Zoznam použitej literatúry

  1. BARTKO, D.: Moderná psycohygiena. Obzor, Bratislava 1984
  2. DELFOVÁ, H. a kol.: Lexikón filozofie. OBZOR, Bratislava 1993, ISBN 80-215-0263-0
  3. DOČKAL, V.: Talent nie je dar. Smena StUV SZM, Bratislava 1988
  4. ĎUROVIČ, L. a kol.: Pedagogická psychológia. SPN Bratislava 1988
  5. KONDÁŠ. O.: Tréma – strach zo skúšky. SPN Bratislava 1979
  6. RANSCHBURG, J.: Strach hnev agresivita. SPN Bratislava 1982
  7. RUISEL, I.: Pamäť a osobnosť. Veda SAV Bratislava 1988
  8. SCHMIDBAUER, W.: Lexikon základních pojmů. Naše vojsko, Praha 1994, ISBN 80-206-0459-6
  9. ŠALING, S. a kol.: Slovník cudzích slov pre školu a prax. SAMO Bratislava 1997, ISBN 80-967524-1-3


Zoznam preštudovanej literatúry

  1. LUK, A. N.: Psychológia tvorivosti. Pravda, Bratislava 1981
  2. MATERNA, P.: Viete logicky myslieť? SPN Bratislava 1968


[1] BARTKO, D.: Moderná psycohygiena. Obzor, Bratislava 1984

[2] ĎURIČ, L. a kol.: In Leontiev, A. N.(1960): Pedagogická psychológia. SPN Bratislava 1988

[3] WOLFGANG, S.: PSYCHOLOGIE - lexikon základních pojmů. Naše vojsko Praha 1994, ISBN 80-206-0459-6

[4] ĎURIČ, L. a kol.: In Leontiev, A. N.(1960): Pedagogická psychológia. SPN Bratislava 1988

[5] BARTKO, D.: Moderná psycohygiena. Obzor, Bratislava 1984

[6] ŠALING, S. a kol.: Slovník cudzích slov pre školu a prax. vydavateľstvo SAMO Bratislava 1997, ISBN 80-967524-1-3

[7] DOČKAL, V.:Talent nie je dar. Smena SÚV SZM Bratislava 1986

[8] RUISEL, I.: Pamäť a osobnosť. Veda SAV Bratislava 1988

[9] RANSCHBURG, J.: Strach hnav agresivita. SPN Bratislava 1982

[10] DELFOVÁ, H. a kol.: Lexikón filozofie. OBZOR, Bratislava 1993, ISBN 80-215-0263-0

[11] ŠALING, S. a kol.: Slovník cudzích slov pre školu a prax. vydavateľstvo SAMO Bratislava 1997, ISBN 80-967524-1-3

[12] KONDÁŠ, O.: Tréma – strach zo skúšky. SPN, Bratislava 1979

[13] BARTKO, D.: Moderná psycohygiena. Obzor, Bratislava 1984

DISTRIBUIE DOCUMENTUL

Comentarii


Vizualizari: 1084
Importanta: rank

Comenteaza documentul:

Te rugam sa te autentifici sau sa iti faci cont pentru a putea comenta

Creaza cont nou

Distribuie URL

Adauga cod HTML in site



Termeni si conditii de utilizare | Contact
© SCRIGROUP 2019. All rights reserved