Scrigroup - Documente si articole

Username / Parola inexistente      

Home Documente Upload Resurse Alte limbi doc  

 
CATEGORII DOCUMENTE




BulgaraCeha slovacaCroataEnglezaEstonaFinlandezaFranceza
GermanaItalianaLetonaLituanianaMaghiaraOlandezaPoloneza
SarbaSlovenaSpaniolaSuedezaTurcaUcraineana

BiologieBudovaChemieEkologieEkonomieElektřinaFinanceFyzikální
GramatikaHistorieHudbaJídloKnihyKomunikaceKosmetikaLékařství
LiteraturaManagementMarketingMatematikaObchodPočítačůPolitikaPrávo
PsychologieRůznéReceptySociologieSportSprávaTechnikaúčetní
VzděláníZemědělstvíZeměpisžurnalistika

Charakteristika vybraných makroekonomických ukazovateľov (HDP, platobná bilancia a investície) a vplyv daní na tieto ukazovatele

historie

+ Font mai mare | - Font mai mic






DOCUMENTE SIMILARE

Trimite pe Messenger
PŘIPOMÍNÁM TI NALÉHAVĚ, ABY SES CHOVAL UMĚŘENĚ
BITVA U CRÉCY ANEB U KRESČAKU
VRAŽDA V DĚKANSKÉM DOMĚ 4. SRPNA L. P. 1306 PO POLEDNÁCH
VPÁD PASOVSKÝCH - Sadelerova rytina Pražského hradu
ČERNÝ DEN NA BÍLÉ HOŘE - Mikoláš Aleš: Bílá hora
VÁCLAV IV. 26. 2. 1361 - 16. 8. 1419
ROZTRŽENÍ KORUNY ČESKÉ
OBČANSKÁ VÁLKA - Hrad Helfenburk u Úštěka
ŘÍKALI MU TURĆEK
SOUDCE CHEBSKÝ - Cheb

Charakteristika vybraných makroekonomických ukazovateľov (HDP, platobná bilancia a investície) a vplyv daní na tieto ukazovatele

            Dane sú rozhodujúcim zdrojom rozpočtových príjmov, t.j. všetkých rozpočtov (štátny rozpočet, miestne rozpočty). Výška daňového zaťaženie ovplyvňuje ekonomiku krajiny ako takú, preto je dôležité poznať akým spôsobom vplývajú dane na jednotlivé makroekonomické ukazovatele HDP, investície a platobnú bilanciu. Tieto ukazovatele navzájom úzko súvisia a preto považujem za dôležité a potrebné pozrieť sa nich trochu detailnejšie.

1.1            Meranie výkonnosti ekonomiky

            Ekonomiku krajiny možno zjednodušene chápať ako systém vzťahov medzi štyrmi sektormi: podnikmi, domácnosťami, vládou a zahraničím. Výsledkom kolobehu, ktorý medzi nimi prebieha, je výkonnosť národného hospodárstva. Úspešnosť fungovania ekonomiky danej krajiny je možné posudzovať predovšetkým podľa jej konečných výsledkov, od ktorých závisí aj celková úroveň spotreby, úspor, investícií a zamestnanosti.

            Makroekonomickú výkonnosť ekonomiky možno kvantifikovať pomocou viacerých makroekonomických agregátnych veličín, z ktorých najpoužívanejšími sú hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt.

1.1.1        Hrubý domáci a hrubý národný produkt

            Hrubý domáci produkt (HDP) možno z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn finálnych statkov (spotrebných a investičných statkov) a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie (obyčajne za rok) výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.[1]

            Hrubý domáci produkt zohľadňuje teda územný princíp. Je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine.

            Hrubý národný produkt (HNP) predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia.[2]Ako príklad by som uviedla nemeckú firmu podnikajúcu na Slovensku. Jej zisk sa započíta do HDP Slovenska a zároveň zisk tejto nemeckej firmy tvorí súčasť HNP Nemecka.

            Ak je hrubý domáci produkt vyšší ako hrubý národný produkt, znamená to, že občania danej krajiny (napr. Slovenska) zarábajú (mzdy a zisky) v zahraničí menej, ako cudzinci zarábajú v danej krajine (teda na Slovensku).

Finálne statky, hrubá produkcia, pridaná hodnota a medziprodukt

            Súčasťou HDP sú všetky finálne tovary a služby, ktoré produkuje daná ekonomika a ktoré sa legálne predávajú na trhu. Finálne statky a služby sa berú do úvahy jednoducho preto, aby sa do HDP nezapočítavali statky dvojnásobne, resp. niekoľkonásobne. Aby sme získali presné údaje o HDP, je dôležité rozlišovať medziprodukty a finálne statky.

            Finálny statok je taký produkt, ktorý spotrebitelia, podnikatelia, štát a cudzinci vyrábajú a predávajú (kupujú) na konečnú spotrebu alebo investovanie.

            Hrubá produkcia predstavuje hodnotu výrobkov a služieb, ktoré sú výsledkom činnosti rezidentských jednotiek počas daného obdobia na území Slovenska.

            Medziprodukt (medzispotreba) predstavuje tovar, ktorý je určený na ďalšie spracovanie alebo predaj, teda slúži na výrobu ďalších tovarov. HDP takéto medziprodukty neobsahuje.

            Na zabránenie viacnásobnému započítaniu medziproduktov do HDP sa v praxi používa tzv. pridaná hodnota. Vypočítame ju ako rozdiel medzi tržbami podniku a nákladmi podniku súvisiacimi s nákupom surovín, materiálov, energie a podobne.

Metódy výpočtu hrubého domáceho produktu

            Pred tým ako budem charakterizovať jednotlivé metódy výpočtu HDP je potrebné zodpovedať si túto otázku: Z čoho pozostáva HDP? Hrubý domáci produkt sa delí na štyri základné zložky a to: spotreba domácností, spotreba vlády, investície a saldo zahraničného obchodu.

            Vo všetkých krajinách sveta je najväčšou položkou celého HDP spotreba domácností. Ide o súhrn tovarov a služieb, ktoré si spotrebitelia kúpia počas jedného roka. Napr. na Slovensku v roku 2006 tvorila konečná spotreba domácností (928 mld. Sk) viac ako 50% slovenského HDP (1659 mld. Sk).

           

            HDP môžeme vypočítať troma metódami:[3]

a)    produkčná (tovarová) metóda

b)   výdavková metóda

c)    dôchodková metóda

            Pri výpočte HDP pomocou produkčnej metódy sa všetky finálne statky a služby, ktoré sa za určité časové obdobie vyrobili na území daného štátu, vynásobia ich cenou a získané údaje sa agregujú. V praxi je však ťažké rozlíšiť, či ide o finálne statky a služby, alebo o medziprodukty. Preto sa HDP vypočítava tak, že sa spočítajú pridané hodnoty jednotlivých výrobcov, čisté dane z produkcie mínus subvencie. Výpočet HDP touto metódou za prvý a druhý štvrťrok 2007  je zobrazený v nasledujúcej tabuľke 1.

            Pri výdavkovej metóde sa vychádza zo skutočností, kto nakupuje výrobky a služby na konečnú spotrebu. Hrubý domáci produkt potom možno vyjadriť ako súčet týchto položiek:

a)    výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb

b)   súkromné hrubé domáce investície firiem

c)    výdavky štátu na nákup tovarov a služieb

d)   čistý export (rozdiel medzi vývozom a dovozom)

Tabuľka 1

HDP produkčnou metódou v bežných cenách

Ukazovateľ

Merná jednotka

2 007

1.Q

2.Q

Produkcia

mil. Sk

981 704

1 021 135

 

index

114,6

109,8

Medzispotreba

mil. Sk

601 426

611 494

 

index

115,3

108,6

Hrubá pridaná hodnota

mil. Sk

380 278

409 641

 

index

113,6

111,6

Čisté dane z produktov

mil. Sk

38 418

44 130

 

index

99,1

103,5

Hrubý domáci produkt

mil. Sk

418 696

453 771

 

index

112,1

110,8

Zdroj: Štatistický úrad SR

      Dôchodková metóda výpočtu HDP obsahuje súčet všetkých dôchodkov, ktoré dostávajú vlastníci jednotlivých výrobných faktorov, t.j. hrubé mzdy, hrubé zisky (pred zdanením), úroky, renty, príjmy zo samozamestnávania.

      Časť platieb za používanie výrobných faktorov ich vlastníci nedostanú, pretože ich príjemcom nie sú domácnosti, ale štát. Je to tá časť dôchodkov, ktorú štát odčerpáva vo forme nepriamych daní. Nepriame dane (daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane) sú zahrnuté v cenách, preto sú súčasťou HDP.

      Výpočet HDP výdavkovou a dôchodkovou metódou od roku 1995 do roku 2006 je znázornený v prílohách 1 a 2.

1.1.2        Čistý domáci a čistý národný produkt

      Z hrubého domáceho produktu môžeme odvodiť aj ďalšie veličiny (napr. čistý domáci a čistý národný produkt), ktoré umožňujú presnejšie merať výkonnosť danej ekonomiky. Pri vymedzení HDP sme predpokladali, že jeho súčasťou sú hrubé investície. Hrubé investície členíme na obnovovacie (nerozširujú existujúce investičné statky, ale slúžia len na obnovu amortizovaných strojov, budov a pod.) a čisté investície.

      Čistý domáci a čistý národný produkt zahŕňa len čisté investície a teda ho vypočítame tak, keď od HDP odpočítame amortizáciu (odpisy):

ČDP = HDP – amortizácia

ČNP = HNP – amortizácia

      Kategória čistý domáci produkt vypočítaná dôchodkovou metódou slúži aj na vyčíslenie kategórie národný dôchodok (ND). Národný dôchodok predstavuje celkový dôchodok, ktorý získali vlastníci výrobných faktorov. Vypočítame ho, keď od ČDP (ČNP) vypočítaného dôchodkovou metódou odpočítame nepriame dane.

1.1.3        Nominálny a reálny hrubý domáci produkt

      Ak HDP meriame a vyjadrujeme v bežných trhových cenách, hovoríme o nominálnom HDP.

      Nominálny HDP sa z roka na rok mení z dvoch dôvodov:[4]

§    každoročne sa mení fyzický výstup statkov a služieb, t.j. mení sa množstvo vyrobených a predaných statkov a služieb.

§    každoročne sa v dôsledku inflácie menia bežné trhové ceny.

Ak meriame a vyjadrujeme hodnotu výstupu v danom období v stálych cenách základného roka (vylúčime tým zmeny trhových cien), získame veličinu reálny HDP.

Pre porovnávanie výkonnosti ekonomiky v rôznych rokoch by sme mali vždy používať len reálny HDP a nie nominálny HDP. Zmeny v reálnom HDP z roka na rok nám ukazujú ako sa zvyšuje (alebo znižuje) výkonnosť ekonomiky.

V nasledujúcej tabuľke uvádzam vývoj HDP v bežných a stálych cenách od roku 2002 do roku 2006. Ako vidíme, za posledné roky sa výkonnosť ekonomiky stále zvyšovala a to čoraz rýchlejším tempom.

                                                                                                                                  

Tabuľka 2

Nominálny a reálny HDP SR

Vývoj HDP

2002

2003

2004

2005

2006

HDP bežné

1 108 117

1 222 483

1 361 683

1 485 301

1 659 573

ceny (mil. Sk)

 

 

 

 

HDP stále ceny

1 016 007

1 064 422

1 119 863

1 193 381

1 295 253

zreťazené (mil. Sk)

 

 

 

 

 

Zdroj: Štatistický úrad SR

1.2            Faktory ovplyvňujúce HDP

      Ktoré zložky HDP sa dajú ovplyvniť a ktoré nie? Relatívne najviac slobody máme pri spotrebe vlády, pretože výdavky verejného sektora si schvaľujeme v štátnom rozpočte a tiež rozpočtoch obcí a regiónov. Vývoj spotreby domácnosti a investícii môžeme ovplyvniť daňami, sociálnou politikou či vytváraním priaznivých predpokladov na podnikanie a investovanie. Samozrejme to všetko len do istej miery, pretože veľká časť domácej spotreby a investícií je ovplyvnená tým, či dokážeme svoje tovary a služby predať v zahraničí.

Podľa prieskumu inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) hospodárska politika po roku 2006 zatiaľ k rastu ekonomiky SR neprispieva. Pozitívny vplyv má síce manažovanie vstupu Slovenska do eurozóny, rast však spomaľuje novela zákonníka práce z roku 2007 a úpravy v daňovej reforme a zdravotníctve. Celkový vplyv opatrení prijatých po roku 2006 na ekonomický rast je tak blízky nule. Vyplýva to z ankety, v ktorej inštitút INEKO skúmal názory ekonómov na zdroje súčasného hospodárskeho rastu.

Ankety sa zúčastnilo 18 odborníkov, prevažne bankových analytikov a ekonómov z mimovládnych organizácií a akademickej obce. Súčasný rast HDP je podľa nich založený najmä na reformách z obdobia 2002-2006. Najväčší vplyv má daňová reforma (17%) a reforma trhu práce z roku 2003 (9%). Pozitívny vplyv na rast majú aj opatrenia prijaté v rokoch 1998-2002, predovšetkým ozdravenie a privatizácia bánk (7%) ako aj energetických podnikov a telekomunikácií (7%).Vyhodnotenie tejto ankety uvádzam v prílohe 3.

Viacerý z respondentov vidia vysoký rast slovenskej ekonomiky práve v reformách . Jeden s respondentov to komentoval takto: ,,Pri daňovej reforme bolo pre rast HDP ďaleko dôležitejším faktorom zrušenie dane z dividend ako zavedenie rovnej sadzby 19%“.[5]

1.3            Vplyv daní na hrubý domáci produkt

            Ako som už v predchádzajúcom texte spomínala HDP ovplyvňuje viacero faktorov. Jedným z nich sú aj dane. Daňová reforma spolu s reformou sociálneho systému priniesla svoje ovocie v podobe prílevu investícií, pracovných príležitostí a teda i rastu HDP. To znamená, že HDP ovplyvňujú všetky druhy daní, či už ide o majetkové dane, spotrebné dane alebo dane z príjmu. Pretože ak sa zvýšia (znížia) majetkové dane znížia (zvýšia) sa investície, ktoré sú súčasťou HDP. Obdobne je to aj so zdaňovaním príjmu. Podľa môjho názoru čím menej ľudia zaplatia na daniach, tým viac si dovolia míňať a tým je väčšia domáca spotreba, čo je veľmi dôležitá súčasť HDP.

1.3.1        Daňové zaťaženie a jeho meranie

            Otázka daňového zaťaženia je často diskutovanou nielen vo verejnosti, ale aj na pôde odborných analýz. Daňová reforma priniesla veľký zásah do štruktúry daní, čím došlo nielen k fiškálnym dopadom na rozpočet, ale predovšetkým k dopadu na zdaňované subjekty.

            Daňovým zaťažením vyjadrujeme rozsah, v akom daňový systém alebo daň na základe uplatňovanej hospodárskej alebo daňovej politiky odčerpáva finančné zdroje z výnosu daňového subjektu. Daňové zaťaženie môžeme merať, resp. vyjadrovať pomocou makroekonomických ukazovateľov, akými sú daňový multiplikátor, Lafferova krivka, daňová kvóta a iné. Každá z metód sledovania daňového zaťaženia vystihuje daňové zaťaženie subjektov v iných makroekonomických a mikroekonomických súvislostiach.

1.3.2        Daňová kvóta

           

            V súvislosti od spôsobu vyjadrenia daňového zaťaženia sa rozlišuje daňová kvóta I a daňová kvóta II. V prvom prípade ide o ukazovateľ, ktorý vyjadruje podiel daní na HDP, v druhom prípade sa k daniam pripočítavajú aj sociálne odvody.

            Daňová kvóta I a daňová kvóta II spolu predstavujú zloženú daňovú kvótu vyjadrujúcu daňové a odvodové zaťaženie subjektov.

            Je dôležité poznamenať, že do kategórie povinných platieb niektorí autori zahŕňajú aj koncesionárske poplatky pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, odvody bánk do Fondu ochrany vkladov, poistné na povinné poistenie motorových vozidiel, poplatky rôznym umeleckým fondom, poplatky profesijným komorám a pod. Tieto platby vo vzťahu k HDP sa označujú ako daňová kvóta III.[6]

Tabuľka 3

Vývoj daňovej kvóty I,II a zloženie daňovej kvóty v SR v mld. Sk za roky 2000 - 2005

Ukazovateľ

2000

2001

2002

2003

2004

2005

HDP v bežných cenách

934,1

1009,8

1098,7

1201,2

1325,5

1472,3

Dane

186,6

179

205,7

218

229,7

258,6

Odvody

129,5

135,2

150,9

161

168,1

195,2

Daňová kvóta I

20,20%

17,70%

18,70%

18,10%

17,30%

17,50%

Daňová kvóta II

13,90%

13,40%

13,70%

13,40%

12,70%

13,20%

Zložená daňová kvóta

33,90%

31,10%

32,40%

31,50%

30,60%

30,80%

Zdroj: Schultzová, A.: Daňovníctvo, daňová teória a politika. Bratislava: Iura  Edition, 2007, st. 23

            Predchádzajúca tabuľka zobrazuje ako sa vyvíjala daňová kvóta I,II  v posledných rokoch. Jednoznačne je vidieť, že daňová kvóta sa z roka na rok znižuje, aj keď si môžeme všimnúť že po daňovej reforme v roku 2004 začína opäť stúpať.

1.3.3        Celkové daňové zaťaženie

Miera daňového zaťaženia určuje, ako veľmi štát zasahuje do hospodárstva a tým aj do slobody jednotlivcov. Hodnota napr. 33% znamená, že každú tretiu korunu vyprodukovanú na Slovensku odvedieme štátu, ktorý ju potom prerozdelí podľa 'vlastných' predstáv. Čím vyššia je miera daňového zaťaženia, tým menšiu slobodu máme v rozhodovaní, na aký účel použijeme zarobené peniaze. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj  miery daňového zaťaženia  v SR.[7]

Graf 2

            Z grafu môžeme vidieť, daňové zaťaženie na Slovensku od roku 1997 podstatne kleslo. Tempo poklesu sa však za posledné 4 roky výrazne spomalilo. Tento pokles za posledných 5 rokov nemožno pripísať šetreniu vlády. Príjmy vlády naopak rastú, akurát pomalším tempom ako rastie HDP Slovenska.

           

1.4            Charakteristika investícií

            Investície sú veľmi široký pojem a môžeme sa na nich pozerať z viacerých hľadísk.

            Z makroekonomického hľadiska sú investície veľmi významný, ale zároveň veľmi nestabilný komponent agregátnych výdavkov. Môžeme ich charakterizovať ako tok výdavkov firiem, ktoré zvyšujú kapitálovú zásobu, t. j. ide o reálnu tvorbu kapitálu. V tomto prípade ide o čisté investície. Nakoľko sa jednotlivé kapitálové statky v priebehu používania postupne opotrebúvajú, je nevyhnutné časť investícií vyčleniť na zachovanie existujúcej kapitálovej zásoby. Tieto investície sa označujú ako obnovovacie a spolu s čistými investíciami tvoria hrubé investície.[8]

            Finančná veda pokladá za investície vynakladanie zdrojov s cieľom získať úžitky, ktoré budú plynúť v neskoršom období. Investície sú teda odložení dnešnej spotreby na získanie budúcich úžitkov.[9]

            Ak chápeme investície ako všetky aktivity zamerané na zvýšenie budúcej produkčnej výkonnosti ekonomiky, môžeme pod pojem investície zahrnúť nielen fyzické investície, ale aj investície do ľudského kapitálu.

            Význam investícií je podmienený ich vplyvom na výkonnosť ekonomiky. Samotný objem investícií, ktorý je ešte posilnený multiplikačným efektom, výrazne ovplyvňuje veľkosť HDP. Keďže investície sú z viacerých dôvodov veľmi nestabilné, ich nestabilita sa často prejavuje aj na výkyvoch HDP.

1.4.1        Úspory a investície

            V minulosti mnohí klasický ekonómovia považovali úspory a investície za totožné javy. Podľa Keynesa však medzi úsporami a investíciami nepôsobí mechanizmus zabezpečujúci ich rovnosť. Vzniká tak situácia, ktorá sa nazýva medzera úspor, t. j. skutočnosť, že uvažované investície sú nižšie ako úspory, resp. medzera investícií, teda uvažované úspory sú nižšie ako investície.

            Úspory predstavujú to čo jednotlivé ekonomické subjekty (štát, domácnosti a pod.) nespotrebujú ale dokážu ušetriť. A na druhej strane to, čo ušetria a premenia na kapitálové statky sú investície.

            Samotný akt investovania teda predstavuje premenu úspor na nové kapitálové statky, resp. ide o súhrn platieb za nové kapitálové statky.

1.4.2        Členenie investícií

            Investície možno rozdeliť do troch základných skupín:[10]

1.  kapitálové investície – predstavujú dlhodobý hmotný majetok, ktorý je spätý so vznikom alebo rozširovaním výrobnej kapacity podniku: konkrétne môže ísť o výrobu v nových prevádzkach, zavedenie nových technológií, enviromentálne investície a pod.

2.  nehmotné investície - t. j. dlhodobý nehmotný majetok, ktorý je orientovaný napr. na nákup know-how, výdavky na výskum, vzdelanie, sociálny rozvoj a pod.

3.  finančné investície – sú dlhodobým finančným majetkom, ide o nákup cenných papierov, obligácií, akcií, uloženie peňazí v banke, pôžičky investičným fondom.

Okrem toho je potrebné rozlišovať investície autonómne a indukované.[11] Toto rozdelenie súvisí najmä s procesmi ratu a rozširovania investičných statkov.

Autonómne investície sú vyvolané rastom počtu obyvateľov, dynamikou realizácie vedecko-technického pokroku, inovačnou aktivitou a potrebou zavádzať nové výrobné technológie a vyrábať nové, technicky a spotrebiteľsky dokonalejšie výrobky. Možno povedať, že sú vyvolané exogénnymi činiteľmi. Autonómne investície nezávisia od momentálnych ekonomických podmienok, objemu výroby, resp. dôchodku, ale od dlhodobých perspektív ekonomiky.

Indukované (vyvolané) investície závisia od veľkosti dôchodku (produktu) a vedú k extenzívnemu rozšíreniu existujúceho výrobného zariadenia (investičných statkov).

Z medzinárodné hľadiska členíme investície na priame zahraničné investícienepriame zahraničné investície (tzv. portfóliové).

1.5            Investície na finančných trhoch

            Finančný trh je miesto, na ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov a dopyt rôznych ekonomických subjektov po týchto prostriedkoch, ktoré sa využívajú ako investície.

            V súčasnosti na finančných trhoch pôsobia rôzne špecializované finančné inštitúcie ako napríklad: depozitné inštitúcie (komerčné banky, sporiteľne, úverové družstvá, rôzne úverové združenia a pod.), rôzne finančné spoločnosti, vládne úverové agentúry, zmluvné inštitúcie (poisťovne, penzijné fondy), investičné spoločnosti, investičné trusty s nehnuteľnosťami a pod.

            Najväčšími finančnými sprostredkovateľmi sú komerčné banky. Veľkými finančnými sprostredkovateľmi na finančných trhoch sú aj investičné spoločnosti a penzijné fondy. Vo vyspelých krajinách (najmä v USA) sa ich podiel na finančných trhoch neustále zvyšuje a dokonca sa predpokladá, že v blízkej budúcnosti predstihne aj podiel komerčných bánk.

           

            Z hľadiska finančnej teórie môžeme investície rozdeliť na dve skupiny, a to: reálne investície a finančné investície. Každá zo skupín má svoje špecifiká. Vo všeobecnosti platí, že čím menej je rozvinutá ekonomika, tým väčšia časť investorov sa orientuje na reálne investície. Naopak, vo vyspelých krajinách, kde je dobre rozvinutý finančný trh a nízka miera inflácie, investori uprednostňujú finančné investície.

            Treba však podotknúť, že aj vo vyspelých ekonomikách sa vyskytujú obdobia, keď investori menia svoje preferencie a masovo prechádzajú z trhu finančných investícií na trh reálnych investícií. Súvisí to najmä sa ekonomickým cyklom, politickými vplyvmi, finančnými škandálmi, praskaním akciových bublín a pod.

1.6            Kolektívne investovanie

            Kolektívne investovanie vo svete má hlboké korene, ktoré siahajú už do 18. storočia. Nezvyčajný boom v tejto oblasti priniesol najmä koniec minulého storočia. Standard and Poor’s evidoval ku koncu roku 2000 viac ako 40 000 fondov v celosvetovom meradle. Kolektívna forma investovania, ktorá dnes vo svete sústreďuje viac ako 50% úspor sa považuje nielen za alternatívu vkladov v bankách, ale zároveň za možnosť lepšie zhodnotiť svoje úspory.

           

            V praxi poznáme rôzne formy kolektívneho investovania. Sú to najmä:[12]

1.  podielové fondy rôzneho typu (otvorené, uzavreté, špeciálne), ktoré nemajú právnu subjektivitu,

2.  investičné spoločnosti (otvorené, uzavreté) typu akciových spoločností s premenlivou alebo pevnou výškou základného imania,

3.  v posledných rokoch sa prejavujú nové formy, ktoré predstavujú kombináciu kolektívneho investovania a poistenia (unit linked products).

Kolektívne investovanie na Slovensku bolo na začiatku spojené s dominantným postavením privatizačných fondov. Novú etapu kolektívneho investovania na SR prináša najmä vstup do EÚ.

V súčasnosti je základnou a zároveň zastrešujúcou jednotkou správcovská spoločnosť, ktorá má na svoju investičnú činnosť licenciu od príslušného orgánu dohľadu. Je to akciová spoločnosť a môže spravovať niekoľko podielových fondov s rôznym zameraním.

Vo vyspelých krajinách, ale i v našich podmienkach dnes pôsobí niekoľko základných druhov fondov, ktoré aktívne utvárajú a menia svoje portfólio. Označujeme ich ako aktívne fondy a v prevažnej miere ich spravujú manažérske spoločnosti. Z vecného hľadiska k nim môžeme zaradiť tieto:

-     akciové fondy, ktorých kapitál je uložený do akcií,

-     ukladacie fondy, ktoré môžu byť špecializované, napr. fondy pevne úročených dlhopisov, obligácií priemyselných podnikov, obligácie znejúce na určitú menu a pod.,

-     zmiešané fondy, ktoré zlučujú vlastnosti dividendových a úrokových cenných papierov,

-     kombinované fondy, ktoré umožňujú investovať do cenných papierov a do vopred stanoveného podielu do nehnuteľností, prípadne do iných hodnôt, ako sú starožitnosti, umelecké diela a atď.,

-     fondy nehnuteľností (pozemky, budovy), pri ktorých je predpoklad, že ich cena bude rásť, prípadne sú v atraktívnych lokalitách,

-     komoditné fondy, napr. zlata a drahých kovov,

-     fondy peňažného trhu, pri ktorých sa kapitál investuje do veľmi kvalitných krátkodobých cenných papierov (zmeniek, depozitných certifikátov a pod.),

-     fondy s územnou alebo medzinárodnou orientáciou a pod.

Výhody kolektívneho investovania

            Prudký rozmach a atraktivita tejto formy investovania vyplýva najmä z množstva výhod, ktoré kolektívne investovanie poskytuje.

            Výhodou, na ktorú sa podľa mňa investori najviac pozerajú je podstatne vyšší výnos v porovnaní s úročením na terminovaných vkladoch. Treba však spomenúť aj ďalšie tiež veľmi zaujímavé výhody a to:

-     možnosť zapojenia sa do investovania aj investorov s malým vkladom,

-     diverzifikácia rizika (čím je väčší fond a má väčšie portfólio, tým je riziko aj pre malého investora menšie),

-     vysoká likvidita (investor môže v prípade potreby veľmi rýchlo zmeniť investíciu v podobe podielového listu na hotové peniaze),

-     pravidelné vyplácanie výnosov najmä pre tých podielnikov, ktorí preferujú vyplácanie stabilných príjmov,

-     možnosť automatickej reinvestície výnosov v podobe dividend alebo kapitálového zisku do nových aktív, čím sa zvyšuje a zhodnocuje majetok jednotlivých podielnikov,

-     kolektívne investovanie musí mať aj profesionálnu správu s príslušným technickým vybavením a odborným pracovným zázemím (v prípade podielových fondov zastupujúcich veľké množstvo investorov a pri rozložení nákladov na jedného investora sú tieto náklady minimálne.

-     jasná investičná stratégia (musí ju mať zadefinovanú každý podielový fond, aby potenciálny investor pri výbere mal možnosť urobiť informované rozhodnutie,

-     daňové výhody, ktoré spočívajú aj v oslobodení niektorých príjmov z podielových listov od daní.

1.7            Faktory ovplyvňujúce investície

            Čo ovplyvňuje investičné rozhodnutia podnikateľov? Podnikatelia investujú vtedy, keď očakávajú, že vložené investície im prinesú zisk, teda keď ich príjmy budú vyššie ako náklady na investície. Z toho vyplýva, že investičné rozhodnutia podnikateľov ovplyvňujú tieto činitele: príjmy, náklady investovania, očakávania a dane.

1.  Príjmy. Investičná aktivita v značnej miere závisí od vývoja hospodárskeho cyklu. Ak sa existujúce výrobné zdroje dostatočne nevyužívajú, podnikatelia nie sú nútení investovať. Naopak, pri plnom využívaní existujúcich výrobných zdrojov majú podnikatelia záujem investovať a ďalej zvyšovať výrobu ale vtedy, ak im to prinesie zisk.

2.  Náklady investovania sú tiež dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje investičné rozhodnutia subjektov. Mnohé investičné statky sú veľmi finančne náročné a preto sa často financujú z úverov. Preto podnikatelia majú väčší záujem investovať vtedy, ak je úroková miera nízka. Z tohto hľadiska sú vo výhodnejšom postavení práve tí podnikatelia, ktorí môže svoje investície financovať z vlastných zdrojov (z odpisov, zo zisku).

3.  Očakávania. Investičné rozhodnutia často závisia aj od toho ako optimisticky resp. sú podnikatelia naladení. Ak podnikatelia očakávajú priaznivý vývoj, ich investičná aktivita sa zvyšuje. Preto je tiež dôležité správne načasovanie investičných rozhodnutí.

4.  Dane a daňový systém môžu významne ovplyvniť záujem firiem investovať. Vysoké daňové zaťaženie brzdí záujem podnikateľov investovať. Nízke daňové sadzby môžu zase spôsobiť problémy pre hospodársku politiku štátu. Dôležité je stanoviť optimálnu mieru zdanenia.

            Vo svoje diplomovej práci sa budem ďalej venovať podrobnejšie práve tomu ako dane ovplyvňujú investície.

1.8            Vplyv daní na investície

            Ako som vyššie spomínala, jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich investičné rozhodnutia je daňové hľadisko. To, že investícia priniesla určitý percentuálny výnos, ešte totiž neznamená, že ten aj nakoniec skončí v rukách investorov.

            Ak sa zníži miera zdanenia pre firmu a ak sa poskytujú daňové úľavy (daňové prázdniny), prípadne sa poskytuje firmám tzv. investičný daňový dobropis, dopyt po investíciách sa zvyšuje. Naopak, ak je v krajine vysoké daňové zaťaženie, mnohí investori hľadajú možnosti ako sa vyhnúť príliš veľkému zdaňovaniu a odchádzajú do krajín s výhodnejším daňových režimom. Jedným s riešením je dokonca presun svojich investícií do tzv. daňových rajov.

            Takéto možnosti sú však väčšinou len pre veľkých investorov. Ako ovplyvňujú dane investičné rozhodnutia malých subjektov ako sú napríklad fyzické osoby? Podľa môjho názoru, mnohí malí investori toto hľadisko veľmi nezohľadňujú. Stačí že majú výnos napr. z podielových fondov, no to akým spôsobom sa im ten výnos zdaňuje mnohí ani netušia.

1.8.1        Vplyv daní na ziskovosť investícií

            Reakcie investorov na dane závisia od charakteru investičnej funkcie. Musgraveovci uvádzajú tri chápania investičných funkcií:[13]

1.  Investície sú funkciou očakávanej miery čistého zisku. Podľa tejto funkcie investori budú investovať až po bod, kde sa súčasná úroveň dôchodkov vyrovná nákladom. Daň zo zisku zníži očakávanú mieru čistého zisku.

2.  Investície sa považujú za funkciu minulých zmien v odbyte a existujúcich kapacít vo vzťahu k odbytu. Tu investície reagujú na potrebu rastu kapacít, ktorú generuje minulý rast odbytu, tzv. akceleračný efekt. V tomto prípade dane ovplyvňujú rozhodovania investorov, pretože vplývajú na odbyt vrátane predaja spotrebiteľom i vládnych objednávok.

3.  Investície by mali byť funkciou dostupnosti zdrojov vrátane zisku po zdanení a odpisov. Podľa tohto prístupu je ochota investovať podmienená dostupnosťou vnútorných zdrojov a dane tu vstupujú do rozhodovacích procesov prostredníctvom vplyvu na toky týchto zdrojov, a to vo forme amortizačných zdrojov a zadržaného zisku.

            Väčšina analytikov vychádza práve z prvého bodu. Preto je dôležité, aby miera zdanenia investícií bola optimálna.

1.8.2        Vplyv daní na dopyt po investíciách

            Predpokladajme, že sa zníži miera zdanenia pre firmy a investorom sa poskytujú rôzne daňové úľavy (daňové prázdniny). Ako sa zmení dopyt po investíciách (úveroch)? Za predpokladu, že zmena daňových zákonov sa netýka domácností, neovplyvňuje to výšku úspor domácností pri danej úrovni úrokovej miery a ponuka úspor sa nemení, čo znázorňuje krivka S v nasledujúcom grafe.

Graf  3

Text

            Krivka dopytu po investíciách (úveroch) sa posunie doprava z polohy I1 do I2. Zvýšený dopyt po úveroch a investíciách zvýši úrokovú mieru v dôsledku čoho sa zvýši aj ponúkané množstvo úspor. V tomto príklade zvýšený dopyt po investíciách, ako dôsledok daňových úľav a daňových prázdnin, zvýši úrokovú mieru z 8% na 9% a rovnovážne množstvo sa posunie v dôsledku posunu I1 a I2 zo 100 na 140 mil. Sk.

1.8.3        Vplyv daní na investičné rozhodnutia subjektov pri zohľadňovaní miery rizikovosti

            Investície v reálnom prostredí nebývajú vždy bezpečnou aktivitou s garantovaným ziskom. Preto jedným z kritérií investovania je rizikovosť. Investor si môže vybrať, do akej miery je ochotný podstúpiť riziko. Ak nechce podstupovať riziko vtedy sa rozhodne pre bezrizikovú investíciu, z ktorej má však aj nízky zisk. Ak sa rozhodne podstúpiť riziko môže si vybrať buď menej rizikovú investíciu bez možnosti odpočtu straty, alebo rizikovú investíciu s možnosťou odpočtu straty.

            Aby daňové systémy netlmili investorské aktivity podnikov, uplatňuje sa systém odpočtu strát. V prípade investície rizikovej s možnosťou odpočtu strát štát tu vystupuje ako ,,rovnocenný tichý spoločník“, pretože sa podieľa aj na zisku (formou dane), ale aj na strate (formou odpočtu). Riziková investícia s možnosťou odpočtu straty je v porovnaní s bezrizikovou investíciou výhodnejšia, pretože je tu vyššia pravdepodobnosť vyššieho výnosu a zároveň možnosť odpočtu straty v prípade jej vzniku.

            Niekedy dane zvyšujú riziko aj pri možnosti odpočtu strát, z dôvodu že mnoho podnikateľov nemá z čoho stratu odpočítať.

           

1.9            Vymedzenie platobnej bilancie

Z hľadiska obsahu platobnej bilancie, resp. rozsahu zaznamenávaných ekonomických transakcií možno platobnú bilanciu vymedziť:[14]

a) v ,,užšom zmysle“ – je to bilancia platieb, ktorá zachytáva všetky devízové inkasá a devízové úhrady, ktoré uskutočnili tuzemci s cudzozemcami za určité zvolené obdobie. Pretože táto bilancia zaznamenáva devízové platby, označuje sa ako devízová (jednoduchá) platobná bilancia.

b) v ,,širšom zmysle“ – možno ju vymedziť ako bilanciu všetkých ekonomických transakcií, ktoré sa uskutočnili medzi tuzemcami a cudzozemcami za určité obdobie (spravidla za jeden rok). Táto bilancia sa označuje aj ako ekonomická platobná bilancia, resp. bilancia medzinárodných ekonomických transakcií.

V porovnaní s devízovou platobnou bilanciou ekonomická platobná bilancia zachytáva aj[15]:

-     inkasá a úhrady medzi devízovými tuzemcami a cudzozemcami, ktoré sa uskutočnili aj v národných menách, nielen v devízach, valutách a pod.,

-     celý objem dovozu a vývozu tovarov, služieb a výkonov, teda aj obchodný úver,

-     celý rad ekonomických transakcií, ktoré môžu mať značný význam pre celkovú národohospodársku analýzu finančnej pozície ekonomiky voči zahraničiu.

            Platobná bilancia môže byť vyrovnaná alebo nevyrovnaná. Vyrovnaná platobná bilancia je taká, ktorá sa relatívne malými a prechodnými aktívnymi alebo pasívnymi saldami vyjadruje za bežných podmienok menovú stabilitu.

            Častejšie sa vyskytuje nevyrovnaná platobná bilancia, na základe ktorej môžeme definovať pojem aktívne alebo pasívne saldo platobnej bilancie.

1.  aktívne saldo platobnej bilancie znamená, že za dané obdobie alebo k danému okamihu je súhrn inkás krajiny vyšší ako súhrn úhrad do cudziny,

2.  pasívne saldo platobnej bilancie naopak znamená, že za dané obdobie alebo k danému okamihu je súhrn inkás krajiny nižší ako súhrn úhrad do cudziny.

1.9.1        Horizontálna a vertikálna štruktúra platobnej bilancie

            Štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie bilancie na jednotlivé položky a jednotlivé operácie. Platobná bilancia má jednak horizontálnu štruktúru, ktorú predstavujú jednotlivé položky, a jednak vertikálnu štruktúru, ktorú vyjadrujú jednotlivé stĺpce platobnej bilancie.

Horizontálna štruktúra platobnej bilancie

            Horizontálna štruktúra platobnej bilancie je tvorená jednotlivými položkami. Platobná bilancia môže mať 20 až 100 a aj viac položiek podľa potrieb zostavovateľov. Na základe určitých spoločných znakov možno jednotlivé položky usporiadať do niekoľkých základných skupín:[16]

§    vývoz a dovoz tovarov,

§    vývoz a dovoz služieb,

§    vývoz a dovoz dôchodkov (výnosov),

§    vývoz a dovoz bežných (krátkodobých) jednosmerných transferov,

§    vývoz a dovoz kapitálových (dlhodobých) jednosmerných transferov,

§    vývoz a dovoz dlhodobého kapitálu,

§    vývoz a dovoz krátkodobého kapitálu,

§    zmena držby domácej meny v zahraničí,

§    chyby a omyly (resp. nezahrnuté položky),

§    zmena v devízových rezervách.

Skupina vývoz a dovoz tovarov zaznamenáva medzinárodný pohyb tovarov. Podľa klasifikácie OSN SITC (Standard International Trade Classification) sa táto skupina tradične člení na potraviny, nápoje a tak, suroviny, palivá, tuky a oleje, chemikálie, spotrebné výrobky, stroje a dopravné zariadenia, priemyselné výrobky a nezaradený tovar.

Medzi medzinárodný pohyb služieb zaraďujeme predovšetkým dopravu, zahraničný cestovný ruch, medzinárodné poistenie, licencie, patenty, spoje, filmové poplatky a ďalšie.

Medzinárodný pohyb dôchodkov je tvorený importom dôchodkov (zisky, úroky, dividendy a renty prijaté so zahraničia) a exportom dôchodkov (zisky, úroky, dividendy a renty vyplácané do zahraničia), ktoré vznikajú v súvislosti so zahraničným vlastníctvom výrobných faktorov a kapitálu. V tejto skupine sú evidované aj zisky z arbitrážnych operácií s devízami a so zlatom.

Medzinárodný pohyb transferov zahŕňa jednostranné platby, ktoré nevedú k vzniku zahraničných pohľadávok ani záväzkov jednotlivých krajín. Znamená to, že nevytvárajú inkasá alebo záväzky, ktoré by bolo potrebné uhradiť. Môžeme ich členiť na oficiálne a súkromné prevody a na vecné a finančné prevody. K najdôležitejším transferom patria pracovné príjmy, hospodárska pomoc, dary, príspevky medzinárodným inštitúciám, alimenty, zahraničné peniaze a pod. V platobnej bilancii sa evidujú v členení na bežné transfery a kapitálové transfery.

Skupina vývoz a dovoz dlhodobého kapitálu sa z hľadiska subjektov člení na oficiálny (vládny) a súkromný kapitál. Z hľadiska objektu sa člení na:

-     priamy kapitál (ide o nákup akcií, reálne investovanie alebo o reinvestovanie zisku).

-     nepriamy kapitál (ide o nákup zahraničných cenných papierov, napríklad nákup obligácií zahraničných podnikov, vlád a pod. ako aj nákup takého podielu akcií, ktorý nespĺňa hranicu na zaradenie do priamych investícií.

-     Ostatný dlhodobý kapitál predstavuje vládne úvery a dlhodobé súkromné obchodné úvery.

            Vývoz a dovoz krátkodobého kapitálu možno z hľadiska subjektu členiť na oficiálny a súkromný. Ide o značne rozmanitú položku, do ktorej zaraďujeme najmä krátkodobé obchodné úvery, krátkodobé bankové úvery, predaj a nákup krátkodobých cenných papierov, pohyb depozít, obchod s devízami a pod.

            Devízovými rezervami rozumieme likvidné devízové aktíva centrálnej banky, prípadne iných oficiálnych inštitúcií (ministerstva financií, stabilizačných fondov).Centrálna banka drží vo svojom portfóliu tieto devízové aktíva:

§    cudzie voľne zameniteľné meny v hotovosti a na účtoch,

§    zlato, platinu a iné drahé kovy,

§    štátne cenné papiere iných vlád,

§    potenciálne devízové facility, ktoré predstavujú možnosť čerpať devízové zdroje z Medzinárodného menového fondu a cudzích centrálnych bánk do výšky stanoveného limitu v rámci menových dohôd.

V tejto skupine sa prejavuje výsledok celej platobnej bilancie, ktorý môže byť buď aktívny (vtedy sa zvyšujú devízové rezervy) alebo pasívny ( v takomto prípade sa znižujú devízové rezervy). Zníženie devízových rezerv znamená vyššiu ponuku devíz na devízovom trhu a tlak na zhodnotenie domácej meny a naopak zvýšenie devízových rezerv vytvára vyšší dopyt po devízach a súčasne tlak na znehodnocovanie kurzu národnej meny.

Z horizontálneho hľadiska môžeme položky platobnej bilancie ďalej rozdeliť na autonómneindukované. Ekonomický význam má aj postupnosť zaradenia jednotlivých položiek. Všeobecne platí, že položky smerom nadol prechádzajú z autonómnych na indukované (financujúce).

Medzi teoretikmi neexistuje jednotný názor na to, kde je presná hranica medzi autonómnymi a indukovanými položkami. Väčšina autorov sa zhoduje v tom, že položky nad dlhodobých kapitálom sú výhradne autonómne a položky pod transfermi sú prevažne indukované.[17]

Vertikálna štruktúra platobnej bilancie

            Vertikálna štruktúra platobnej bilancie vychádza zo systému podvojného záznamu jednotlivých transakcií, ďalej z menového a územného členenia jednotlivých položiek.

            Z hľadiska systému podvojného záznamu jednotlivých transakcií môžeme všetky transakcie rozdeliť na:

a) kreditné operácie (+), ktoré vytvárajú na trhu devízovú ponuku,

b) debetné operácie (-), ktoré vytvárajú na trhu devízový dopyt.

Kreditné operácie sú také, ktoré vznikajú pri predaji reálnych alebo finančných aktív či služieb cudzozemcom, napr. vývoz automobilov, potravinárskych a chemických výrobkov, príjmy z cestovného ruchu a pod.

Medzi typické debetné položky patrí dovoz strojov a zariadení, automobilov, potravinárskych výrobkov a pod.

Z účtovného hľadiska je platobná bilancia je bilanciou ,,zdrojov“ a ,,použitia“ medzinárodných fondov. Pretože sa zostavuje na základe princípov podvojného účtovníctva, každý zdroj musí mať svoje použitie. Z účtovného hľadiska musí byť platobná bilancia vyrovnaná, a preto každá kreditná položka musí mať v nej svoj protizápis v podobe debetnej položky a naopak.

Tabuľka 4

Kreditné a debetné položky platobnej bilancie

Kredit (+)

Debet (-)

Ponuka

Dopyt

Vývoz tovarov

Dovoz tovarov

Vývoz služieb

Dovoz služieb

Dovoz dôchodkov (výnosov)

Vývoz dôchodkov (výnosov)

Dovoz transferov

Vývoz transferov

Dovoz kapitálu

Vývoz kapitálu

Zvýšenie držby domácej meny v zahraničí

Zníženie držby domácej meny v zahraničí

Zníženie devízových rezerv

Zvýšenie devízových rezerv

Zdroj: Jankovská, A. a kolektív: Medzinárodné financie

             Z tabuľky č.5 vidíme, že zjednocujúcim kritériom pre rozdelenie položiek na kreditné a debetné je skutočný vzťah príslušnej operácie k devízovej ponuke či dopytu.

            Nie je rozhodujúce, či ide o export alebo import, alebo či dochádza k rastu alebo zníženiu zahraničného zadĺženia. Export tovaru a import kapitálu môžu preto spoločne vystupovať na kreditnej strane, pretože pôsobia v smere zvýšenia ponuky devíz.

            Z hľadiska významu platobnej bilancie pri formovaní ponuky devíz a dopytu po nich na devízovom trhu rozlišujeme tieto kategórie:

·    bežný účet platobnej bilancie, ktorý zachytáva obchod s tovarmi a službami a transferové platby.

·    kapitálový a finančný účet platobnej bilancie, ktorý sa skladá z:

-   kapitálového účtu platobnej bilancie, zachytávajúceho kapitálové transfery, ako napr. odpustenie pohľadávok, prevod akcií. Patria sem aj prevody nevýrobných nefinančných hmotných aktív a nehmotných práv (patenty, autorské práva a pod.)

-   finančného účtu platobnej bilancie, ktorý zachytáva medzinárodný pohyb krátkodobého a dlhodobého kapitálu. Finančný účet sa člení na:

a)          priame zahraničné investície – nákup akcií, reálne investovanie či reinvestovanie zahraničného zisku

b)          portfóliové investície – nákup obligácií zahraničných podnikov a vlád a nákup akcií

c)          ostatné investície – krátkodobý a dlhodobý kapitál so splatnosťou do jedného roka (vládne úvery, súkromné dlhodobé obchodné úvery, a pod.)

·    účet vyrovnávacích položiek, ktorý obsahuje dva účty a to:

-   účet chýb a omylov, resp. ostatných nezačlenených položiek,

-   účet oficiálnych rezerv, zaznamenávajúci zmeny v devízových rezervách, ktoré sú v držbe centrálnej banky krajiny.

1.9.2        Priame zahraničné investície (PZI)

            Priame zahraničné investície sú vo väčšine štátov v centre odbornej pozornosti, pretože sa považujú za efektívnu formu prenikania zahraničného kapitálu do krajiny. Sú jedným z hlavných determinantov rozvoja ekonomiky s pozitívnym vplyvom na makroekonomické ukazovatele.

            Pokiaľ zahraničné investície predstavujú kapitálové vklady investované subjektom do ekonomiky daného štátu, priame zahraničné investície sú vyššou formou umiestnenia kapitálu, čo znamená že investor získava kontrolu nad zahraničným podnikom alebo spoločnosťou a pod. Dochádza k presunu manažmentu, technológií, know-how, ako aj marketingových stratégií do zahraničného podniku.[18]

            V odbornej literatúre sa stretávame s rôznymi názormi na význam priamych zahraničných investícií. Niektorí považujú PZI za škodlivý faktor, ktorý má negatívne dopady na domáci podnikateľský sektor, odčerpáva kapitál a blahobyt hostiteľského štátu; iní vidia výhody PZI oproti iným formám prílevu kapitálu (výraznejší vplyv na tvorbu pracovných miest, zabezpečenie prístupu k novým trhom, zabezpečenie odbytu, nové technológie, vytváranie difúzie technológií a pod.)[19]

Formy vstupu zahraničného investora na trh[20]

            Investor môže na trh vstúpiť:

·    Formou privatizačného predaja – pri tejto forme obyčajne dochádza k zmene vlastníctva štátnych podnikov do súkromných rúk. Investor má väčšiu medzinárodnú publicitu, menej finančných prostriedkov plynie do regiónu, vplyv na zamestnanosť je však zanedbateľný, často dochádza dokonca k jej zníženiu,

·    Investícia na zelenej lúke – investor má kontrolu nad spoločnosťou, vrátane výberu manažérov a zamestnancov, ktorých výber uskutočňuje v súlade s vlastnými požiadavkami, nevznikajú tu žiadne rekonštrukčné a prestavbové náklady.  Veľkou výhodou je celoštátna publicita a vytváranie nových pracovných príležitostí v regióne.

Poskytovanie investičných stimulov

            V minulosti boli stimuly považované za málo dôležitý faktor rozhodovania o lokalizácii PZI, no dnes sa hrajú významnú úlohu pri investičných rozhodnutiach.

            Vlády používajú tri hlavné kategórie investičných stimulov na prilákanie PZI a využívanie ich pozitívnych prínosov:[21]

1.  finančné stimuly – priame granty a pôžičky so zníženými úrokovými sadzbami,

2.  fiškálne stimuly – daňové prázdniny a znížené daňové sadzby,

3.  ďalšie stimuly – dotovaná infraštruktúra alebo služby, trhové preferencie a regulačné úľavy, vrátane oslobodenia od pracovných alebo enviromentálnych zákonov.

            Stimuly môžu byť použité na prílev nových PZI do konkrétnej hostiteľskej krajiny/regiónu alebo pre zapojenie zahraničných pobočiek do podnikateľských funkcií krajiny považovaných za žiaduce, napr. školenie, lokálny sourcing, veda a výskum alebo export.

1.10       Vymedzenie salda platobnej bilancie

            Saldá platobnej bilancie sa v súčasnosti určujú dvoma spôsobmi:

1.  vymedzenie tzv. čiastkových sáld na úrovni jednotlivých položiek platobnej bilancie,

2.  vymedzenie tzv. kumulatívnych sáld platobnej bilancie na základe zoskupenia určitých položiek.

Čiastkové saldá platobnej bilancie možno vypočítať ako rozdiel kreditných a debetných zápisov príslušnej položky. Napr. čiastkové saldo bilancie služieb vypočítame ako rozdiel kreditov a debetov položky služby.

Kumulatívne saldo platobnej bilancie

            Ekonómovia prostredníctvom kumulatívnych sáld platobnej bilancie získavajú základné ekonomické informácie o minulom vývoji národného hospodárstva v oblasti vonkajších a vnútorných ekonomických vzťahov. Preto je potrebné zvoliť si správny druh salda platobnej bilancie.

            Pri výpočte kumulatívneho salda platobnej bilancie sa postupuje tak, že sa vedie pomyselná čiara horizontálnym smerom, ktorá rozdelí platobnú bilanciu na dve časti: prvý okruh tvoria položky nad čiarou a druhý položky pod čiarou.

            Druhy kumulatívnych sáld platobnej bilancie:[22]

·    saldo výkonovej bilancie (pomyselnú čiaru vedieme pod položkou služby) – vyjadruje či súhrn inkás za export tovarov a služieb je vyšší alebo nižší ako súhrn úhrad za import tovarov a služieb. Prostredníctvom tohto salda môžeme definovať rovnováhu tokov tovarov a služieb v bežných cenách medzi národnou ekonomikou a zahraničím.

      Saldo výkonovej platobnej bilancie má vzťah k použitému hrubému domácemu produktu. V otvorenej ekonomike tvorí určitý spojovací článok medzi vytvoreným HDP a použitým HDP.

·    saldo bežnej bilancie (pomyselnú čiaru vedieme pod položkou bežné jednosmerné transfery) – informuje o tom, aká je celková zahraničná zadĺženosť krajiny a má bezprostredné nadväznosti na analýzu celkovej devízovej rovnováhy krajiny.

·    saldo základnej bilancie (pomyselnú čiaru vedieme pod položkou dlhodobý kapitál) – vyjadruje aká je celková devízová rovnováha krajiny, v mnohí autori sa domnievajú, že je z hľadiska vyjadrenia celkovej devízovej rovnováhy krajiny v mnohom lepšie ako saldo bežnej bilancie.

·    saldo súhrnnej bilancie, nazývané tiež saldo maximálnej likvidity (pomyselnú čiaru vedieme pod položkou krátkodobý kapitál) – informuje o tom, aká je celková likvidita krajiny v medzinárodných finančných vzťahoch.

Ako som už vyššie spomínala platobná bilancia môže mať aktívne alebo pasívne saldo, teda môže byť deficitná alebo prebytková. Deficitné saldo platobnej bilancie môžeme buď vyfinancovať, potlačiť alebo vyrovnať.

Zdrojom financovania môžu byť napr. devízové rezervy centrálnej banky, vládne úvery, hospodárska pomoc, alebo súkromný kapitál. Potlačiť deficitné saldo možno prostredníctvom netarifných alebo tarifných opatrení. Vyrovnať platobnú bilanciu môžeme niekoľkými spôsobmi (cenový, dôchodkový, monetárny a kurzový spôsob vyrovnania platobnej bilancie).

1.11       Vplyv daní na platobnú bilanciu

            Dane na samotnú platobnú bilanciu ako takú nemajú priamy vplyv. Platobná bilancia je často zamieňaná s pojmom obchodná bilancia. Kým obchodná bilancia predstavuje len medzinárodný tok tovarov a služieb, platobná bilancia to všetko spolu s ďalšími položkami zachytáva na účtoch.

            Dane teda ovplyvňujú celkovú platobnú bilanciu nepriamo. Tým, že ovplyvňujú jej jednotlivé položky pôsobia aj na saldo platobnej bilancie. Preto je dôležité aby bol stanovený optimálny systém zdanenia. Nie príliš vysoký, no ani nie príliš nízky.

            Nízke daňové zaťaženie krajiny a poskytovanie daňových prázdnin priláka množstvo zahraničných investorov. Zvýši sa prílev zahraničných investícií, čo následne zvýši export tovarov a služieb a to sa odrazí v salde platobnej bilancie.

            Vývoj platobnej bilancie ovplyvňuje aj celkový ekonomický rast krajiny, ktorý tiež závisí od nastavenia daňového systému krajiny.

            Ako som už spomínala, HDP, investície a platobná bilancia sú spolu veľmi úzko prepojené a preto optimálnosť daňového systému netreba posudzovať len na základe jednej z týchto veličín.



[1] Lisý, J. a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Iura  Edition, 2005, s. 337

[2] Hontyová, K., Lisý, J., Majdúchová, H.: Základy Ekonómie a ekonomiky. Bratislava: Ekonóm, 2005, s.107

[3] Lisý, J. a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Iura  Edition, 2005, s. 341

[4] Lisý, J. a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Iura  Edition, 2005, st. 346

[5] INEKO: Hospodárska politika po roku 2006 zatiaľ k rastu ekonomiky neprispieva. Spracované podľa tlačovej správy, dňa 25.2.2008

[6] Schultzová, A.: Daňovníctvo, daňová teória a politika. Bratislava: Iura  Edition, 2007, s. 22

[7] Zdroj: www.cenastatu.sme.sk

[8] Rozborilová, D.: Teória spotreby, úspor, investícií a vládnych výdavkov. Bratislava: Iura  Edition, 2005, s. 202

[9] Beňová, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Iura Edition 2007, s. 71

[10] Beňová, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Iura Edition 2007, s. 71

[11] Lisý, J. a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Iura  Edition, 2005, s. 365

[12] Beňová, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Iura Edition 2007, s. 279

[13] Lenártová, G.: Daňové systémy. Bratislava: Ekonóm, 2004, s. 229

[14] Jankovská, A. a kolektív: Medzinárodné financie. Bratislava: Iura  Edition, 2003, s. 21

[15] Jankovská, A. a kolektív: Medzinárodné financie. Bratislava: Iura  Edition, 2003, s. 21,22

[16] Jankovská, A. a kolektív: Medzinárodné financie. Bratislava: Iura  Edition, 2003, s. 24

[17] Jankovská, A. a kolektív: Medzinárodné financie. Bratislava: Iura  Edition, 2003, s. 26

[18] Schultzová, A. a Rievajová, E. : Sociálno–ekonomická revue. Daňové a nedaňové faktory vstupu priamych zahraničných investícií. Nové Zámky: Cranium, s.r.o., 1/2005, ročník 3, s. 104

[19],41 Schultzová, A. a Rievajová, E. : Sociálno–ekonomická revue. Daňové a nedaňové faktory vstupu priamych zahraničných investícií. Nové Zámky: Cranium, s.r.o., 1/2005, ročník 3, s. 104

[21] Čornejová Aradyová, A. a Táncošová, J. : Národohospodářsky obzor. Investičné stimuly a ich úloha v hostiteľských ekonomikách. Brno: Ekonomicko-správni fakulta MU, 3/2007, s. 3

[22] Leščišin,J., Vravec, J. a Bajus, R.: Medzinárodné financie. Košice: Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, 2002, s. 13

DISTRIBUIE DOCUMENTUL

Comentarii


Vizualizari: 1571
Importanta: rank

Comenteaza documentul:

Te rugam sa te autentifici sau sa iti faci cont pentru a putea comenta

Creaza cont nou

Distribuie URL

Adauga cod HTML in site



Termeni si conditii de utilizare | Contact
© SCRIGROUP 2019. All rights reserved