Scrigroup - Documente si articole

Username / Parola inexistente      

Home Documente Upload Resurse Alte limbi doc  

 
CATEGORII DOCUMENTE




BulgaraCeha slovacaCroataEnglezaEstonaFinlandezaFranceza
GermanaItalianaLetonaLituanianaMaghiaraOlandezaPoloneza
SarbaSlovenaSpaniolaSuedezaTurcaUcraineana

BiologieBudovaChemieEkologieEkonomieElektřinaFinanceFyzikální
GramatikaHistorieHudbaJídloKnihyKomunikaceKosmetikaLékařství
LiteraturaManagementMarketingMatematikaObchodPočítačůPolitikaPrávo
PsychologieRůznéReceptySociologieSportSprávaTechnikaúčetní
VzděláníZemědělstvíZeměpisžurnalistika

VPLYV VYBRANÝCH PESTOVATEĽSKÝCH FAKTOROV NA PRODUKCIU A KVALITU JAČMEŇA SIATEHO JARNÉHO (Hordeum distichon ssp. distichon)

zemědělství

+ Font mai mare | - Font mai mic






DOCUMENTE SIMILARE

Trimite pe Messenger
Diplomová práce Agronomická fakulta - Vliv ochrany rostlin na kvalitativní parametry pšenice
VPLYV VYBRANÝCH PESTOVATEĽSKÝCH FAKTOROV NA PRODUKCIU A KVALITU JAČMEŇA SIATEHO JARNÉHO (Hordeum distichon ssp. distichon)

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Vplyv vybraných pestovateĽských faktorov na produkciu a kvalitu jačmeňa siateho jarného

(Hordeum distichon ssp. distichon)

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 POSTAVENIE, VÝZNAM A VYUŽITIE JAČMEŇA JARNÉHO

Jačmeň ako významná trhová obilnina si počas transformačného obdobia udržuje druhé najvýznamnejšie miesto medzi obilninami. Má nezastupiteľnú pozíciu v krmovinárskom priemysle a významné miesto mu takisto patrí aj v priemysle potravinárskom, osobitne pri výrobe sladu. Špeciálne postavenie má aj z pohľadu starostlivosti agronóma. Je náročnejší na pôdu, má jemnú koreňovú sústavu, intenzívny príjem živín a krátku vegetačnú dobu. Z toho vyplýva, že ani najmenšia chybička pri jeho pestovaní sa nevypláca. Obzvlášť to platí pre jačmeň sladovnícky (Palacka, 2000).

Šrot zo zrna jačmeňa je vhodný na výkrm prakticky všetkých druhov úžitkových zvierat, hlavne ošípaných, kde v kŕmnych zmesiach býva pomer jačmeňa k ostatným obilným druhom 1:1 až 1:2. Vysoký podiel zrna jačmeňa sa nijako neprejavuje na senzorických vlastnostiach bravčového mäsa a masti. Naklíčené zrno má výborné dietetické vlastnosti a jačmenná slama je hodnotným objemovým krmivom pre hovädzí dobytok (Špaldon. et al., 1982).

V našich podmienkach je druhou najdôležitejšou obilninou (po pšenici), významnou komoditou v domácom a v zahraničnom obchode, dôležitou kŕmnou plodinou, surovinou na výrobu sladu a iných potravinárskych produktov (Kubinec et al., 1998). Jačmeň využíva okrem pivárensko-sladovníckeho priemyslu aj potravinársky priemysel. Je možné využiť ho ako jačmenné krúpy, jačmennú krupicu a výťažkovú múku, šrot a sladové výťažky v pekárenských výrobkoch (Prugar et al., 1989). Slamu jačmeňa siateho je však možné využiť okrem kŕmenia aj na hnojenie. To platí aj o ostatných zvyškoch, ktoré ostávajú po zbere. V zahraničí využívajú škrob z jačmeňa v papierenskom a textilnom priemysle, čím dochádza k nahradeniu drahšej celulózy. Zhruba l0 % celosvetovej produkcie obilného škrobu sa využíva v chemickom a farmaceutickom priemysle na výrobu liehu, organických kyselín, enzýmov, hormónov a ďalších výrobkov. Škrob je tiež vhodný na výrobu etanolu ako prídavok do paliva pre motorové vozidlá. Vo Fínsku už pred 15-timi rokmi vypracovali komplexný postup priemyselného využitia jačmeňa (Candráková et al., 2000).

U nás sa takmer výhradne na 95 % pestuje sladovnícky jačmeň, ktorý je dôležitou surovinou na výrobu piva a významným tovarom pre zahraničný obchod (Krištín et al., 1987). Jačmeň jarný zaberá z celkovej pestovateľskej plochy jačmeňa siateho v SR okolo 90%. Z neho podstatná časť je pestovaná na sladovnícke účely (Kováčik, 2009).

1.2 VÝŽIVA A HNOJENIE JAČMEŇA JARNÉHO

Produktivita pestovateľského systému v SR je dlhodobo ovplyvnená vysokým deficitom v bilancii živín. Výsledkom tohto stavu je pokles pôdnej úrodnosti, výšky úrod, zvýšená senzitivita voči klimatickým výkyvom a vysoký vplyv ročníka. Vysoké ceny hnojív znížili intenzitu vstupov s preferenciou N - hnojenia na úroveň 70- 90 % krytia jeho potreby. Vynechávanie alebo aplikácia P a K hnojív hlboko pod normatívom dosahovaných úrod je príčinou ich trvalého úbytku z pôdnych zásob (Kotvas, 2002).

Výška a kvalita úrody je limitovaná koncentráciou živín v pôdnom roztoku a množstvom živín v potenciálnej zásobe. Prvoradým príjemcom minerálnych látok sú podzemné časti rastliny, t.j. korene, z toho dôvodu základnú potrebu NPK rastlinám zabezpečujeme klasickým hnojením cez pôdu (Csekes, 2002).

Jarný jačmeň citlivo reaguje na všetky pestovateľské zásahy vrátane hnojenia. Citlivosť jarného jačmeňa na výživu a hnojenie vyplýva z toho, že v porovnaní s ostatnými obilninami má relatívne menej vyvinutý a plytko sa nachádzajúci koreňový systém a krátke obdobie výživy, počas ktorého musí prijať pomerne veľké množstvo živín. Preto jarný jačmeň vyžaduje kvalitné pôdy dostatočne zásobené prístupnými živinami najmä v orničnej vrstve (Krištín et al., 1987).

Stará pôdna sila zaisťuje v pôdnom roztoku čo najstálejšiu koncentráciu živín, a preto vytvára ideálne podmienky pre ich príjem rastlinami. Ten je potom tiež menej ovplyvnený poveternostnými podmienkami, predovšetkým suchom. Maximálne úrody jačmeňa sa dosahujú  v rokoch s podmienkami optimálnymi pre uvoľňovanie a príjem živín z pôdnej zásoby. Účinnosť dusíka z priamej aplikácie býva v týchto rokoch veľmi nízka. Použitie vyšších dávok dusíka má za týchto podmienok depresívny vplyv na úrodu a výrazne zhoršuje sladovnícku hodnotu zrna (Kulík et al.,1995).

Počas vegetácie rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje štruktúru porastu predovšetkým minerálna výživa, na ktorú rôznym spôsobom reagujú jednotlivé odrody. Vo všeobecnosti platí, že rozhodujúcimi živinami pre jarný jačmeň sú N, P, K, Ca, Mg. Pomer NPK (niekedy 1:2:3) sa zmenil na 1:0,6-0,7:1,5-1,7 a najnovšie 1: 0,25-0,30:0,60-0,70. Pri výžive a hnojení treba vychádzať z agrochemických rozborov pôdy, poznania zásoby, resp. obsahu hlavných živín v pôde, pritom je potrebné sledovať najmä dynamickú živinu t.j. Nan do habky 0,6 m. Vychádzať zo základného poznatku, potreby živín na dosiahnutie 1 tony zrna s príslušným množstvom slamy. Spotreba sa v priemere uvádza 24 kg N, 5 kg P, 20 kg K, 2,4 kg Mg na l tonu úrody zrna (Kulík et al., 1995).

Molnárová et al. (1999) uvádzajú, že za uvedených okolností jačmeň jarný príjme na jednotku sušiny také isté množstvo živín ako ostatné obilniny. Dynamika prijímania živín sa vyznačuje tým, že v prvých fázach rastu výrazne predstihuje dynamiku prírastkov sušiny. V prvom mesiaci po vzídení jačmeň tvorí asi 18-25 % celkového množstva organickej hmoty a príjme asi 40-60 % z celkového množstva živín. Z toho poznatku vyplýva, že v počiatočných fázach až do 6. listu výživa NPK musí byt bohatá. Uvedení autori ďalej uvádzajú, že vo fáze odnožovania je hladina N a K v rastlinách na rovnakej úrovni, neskoršie sa rozširuje pomer medzi N a K v prospech draslíka.

Do ukončenia odnožovania príjme z úhrnného množstva asi 1/2 fosforu a 3/4 draslíka. Do klasenia príjme asi 75 % z celkového množstva živín a príjem živín kulminuje vo fáze kvitnutia. Pred dozrievaním sa dusík a fosfor premiestňuje do generatívnych orgánov. Prevažná časť draslíka zostáva v slame a môže dôjsť k jeho desorpcii, takže pri zbere môže byť v rastlinách menej draslíka ako vo fáze kvitnutia, (Ložek et al., 2000).

1.2.1 Hnojenie jačmeňa jarného dusíkom

Úroda a kvalita zrna jačmeňa silne závisí od obsahu dusíka prístupného plodinám v priebehu vegetácie. Väčšie zdroje z pôdy alebo dodávaných hnojív zabezpečuje spravidla aj vyššiu úrodovú istotu, príliš nízke dávky dusíka spôsobujú pokles úrod vo všetkých prípadoch s výnimkou rokov charakterizovaných mineralizáciou pôdneho dusíka. Nedostatok dusíka znižuje hustotu porastu, dažku klasu a tým aj počet zŕn v klase, oddiaľuje kvasenie a vedie k predčasnej tzv. ,,núdzovej“ zrelosti, čím skracuje obdobie tvorby a nalievania zrna a znižuje jeho hmotnosť (Prugar et al., 1989).

            Výšku úrodu počas vegetácie rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje štruktúra porastu predovšetkým minerálna výživa, na ktorú rôznym spôsobom reagujú jednotlivé odrody. Molnárová (2004) upozorňuje na to, že v pestovateľskej praxi prevláda názor, že najmä N by mal byť aplikovaný pred sejbou jačmeňa jarného. Podľa autorky by to bolo správne v prípade, keď by sa jačmeň pestoval za ideálnych podmienok na úrodných pôdach, po dobrej predplodine, najmä po okopanine hnojenej maštaľným hnojom, ale pri súčasnej úrovni hnojenia MH, poklesu prirodzenej pôdnej úrodnosti, nevhodného zaradenia jačmeňa do osevného postupu atď., väčšina porastov trpí nedostatkom N- výživy. To vedie k založeniu nízkeho počtu odnoží, ktorého podiel na výške úrody je rozhodujúci. Autorka pri riešení tohto problému upozorňuje na význam riadenej mimokoreňovej výživy, ktorá zabezpečuje korekciu výživy nielen dusíkom, ale aj ďalšími dôležitými makro a mikroprvkami.

            Bizík et al. (1993) uvádzajú, že dusík, či už z hnojív alebo z pôdy, sa jednoznačne uplatňuje pri formovaní kvality zrna. Úroda sa môže síce zvyšovať, avšak obsah dusíkatých látok stúpa. Priemerné hodnoty získané počas štyroch rokov potvrdili rast úrody zrna, ale aj obsahu dusíkatých látok v zrne, HTZ a podiel predného zrna. Ďalej títo autori uvádzajú, že analýzy pôdy na obsah Nan v pôde k správnejšiemu odhadu dávky dusíka sú dôležité aj preto, že jarný jačmeň spravidla cez vegetačné obdobie neprihnojujeme dusíkom a zvolená dávka na jar pred sejbou má zodpovedať kritériám k dosiahnutiu požadovanej kvality zrna. Ďalej uvádza, že zložitosť interpretácie analýzy pôdy na Nan je v tom, že Nan na rozdiel od ostatných živín sa počas roka mení od teploty a vlhkosti prostredia, na ktoré nadväzuje aktivita mikroorganizmov podporujúcich alebo blokujúcich uvoľňovanie dusíka do foriem prijateľných rastlinám. Ďalej sa uplatňuje samostatný porast, pohyb vody v pôde a straty vymývaním, či denitrifikáciou. Nie sú zanedbateľné ani agrochemické vlastnosti pôdy , pomer C : N, habka ornice, zloženie podorničia, doba odberu pôdnej vzorky a spôsob prípravy k analýze atď.

            Pre sústavu hnojenia jarného jačmeňa platí, že živiny majú mať k dispozícií v dostatočnom množstve a v pohotovej forme tak, aby ich mohol porast využiť v priebehu relatívne krátkeho vegetačného obdobia. Pri sladovníckych jačmeňoch po vyhovujúcej predplodine a v dobrých výrobných podmienkach na pôdach s dobrou sorpčnou schopnosťou sa aplikuje maximálne 40-50 kg.ha-1 dusíka v celej dávke pred sejbou. Po obilnine alebo menej vyhovujúcej predplodine sa dávky zvyšujú na 60 až 70 kg.ha-1 s prihliadnutím na požiadavky odrody. Celková dávka sa zvyčajne rozdelí na predsejbové hnojenie (do 50 kg.ha-1) a prihnojenie vo fáze 3. a 4. listu (Prugar, et al., 1989).

            Neskoršie prihnojovanie jačmeňa po fáze 3. listu zvyšuje nebezpečie vyššieho obsahu dusíkatých látok v zrne. Po hnojení dusíkom je jačmeň náchylnejší na poliehanie. V podmienkach lepšej pôdnej úrodnosti alebo po zaoraní organických látok je lepšie hnojenie dusíkom vynechať (Faměra, 1997).

            Vplyvom vysokých dávok dusíka sa citeľne zhoršuje kvalita zrna sladovníckeho jačmeňa. Na úrodných pôdach a po výborných predplodinách sú vyššie dávky dusíka  pri hnojení sladovníckeho jačmeňa často málo efektívne a z ekonomického hľadiska nevhodné. Po skúmaní vplyvu hnojenia dusíkom sa ukázalo,  že jarný jačmeň zasiaty po cukrovej repe hnojenej maštaľným hnojom sú dávky dusíka vyššie ako 30 kg.ha-1 z hľadiska úrod zbytočné a teda neekonomické a dávky nad 60 kg.ha-1 dokonca škodlivé. Hnojením jarného jačmeňa vysokými dávkami dusíka sa zvyšuje obsah bielkovín v zrne pri súčasnom znižovaní obsahu škrobu a extraktu sladu (Kandera, 1993).

            Ložek (2000) uvádza, že dusík prijatý z hnojív alebo z pôdy sa jednoznačne uplatňuje pri formovaní kvantity a kvality úrody, a tým výrazne zasahuje do ekonomiky pestovania jarného jačmeňa. Jeho účinkom sa zvyšuje úroda zrna a obsah N- látok v zrne, pričom nastáva mierny pokles hodnôt HTZ a podielu I. triedy.

            Molnárová (1994) doporučuje stanovovať dávku dusíka pod jarný jačmeň na základe výsledkov rozborov na obsah Nan v pôde, podľa úvahy o odčerpaní živín predplodinou, o priebehu počasia v zimnom období, podľa fyzikálneho stavu pôdy a predpokladu uvoľňovania dusíka z prirodzenej zásoby v pôde. Ďalej odporúča brať ohľad na nároky a vlastnosti odrôd.

            Vzhľadom na to , že jarný jačmeň má krátke obdobie výživy, dusík sa aplikuje jednorázovo na jar, pred sejbou. Vhodné sú hnojivá : síran amónny, DAM-309, DASA-325, močovina, dusičnan amónny, liadok amónny s vápencom, DASA-26/13, atď., (Holková et al., 2003).

1.2.2 Hnojenie fosforom a draslíkom

            Rozmanité pôdne a klimatické, ale i technické podmienky nášho poľnohospodárstva neumožňujú väčšinou ani na úrodných pôdach dosahovať optimálny výživný stav rastlín. Takmer 95 % rastlín trpí nedostatkom niektorých živín. Základným hnojením sa síce usilujeme o aplikáciu živín v pôde nie je zárukou harmonickej výživy, tzn. vyváženého príjmu živín, tak ako to rastline vyhovuje. Preto okrem aplikácie priemyselných a organických hnojív sa používajú aj listové hnojivá. Tieto sú určené k mimokoreňovej výžive, aplikácii nízko koncentrovaných roztokov listových hnojív na list (zelených častí rastlín). Listové hnojivá aplikujeme cez vegetáciu na porasty, ktoré majú dostatočne vyvinutú listovú plochu, lebo živiny z týchto roztokov sú prijímané cez listy. Listové hnojivá používame za účelom kvantitatívneho a kvalitatívneho zlepšenia výživy rastlín (Vadász, 1997).

Pre dopestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa je potrebné zaistiť dostatočnú výživu fosforom a draslíkom. Vplyv fosforečného hnojenia sa najvýraznejšie prejavuje vo vlhších rokoch, kedy fosfor do určitej miery eliminuje negatívny dopad vyššieho príjmu dusíka (Ložek, 2000). Dobrá úroveň fosforečnej výživy priaznivo ovplyvňuje rovnomerné dozrievanie zrna, zvyšuje odolnosť proti poliehaniu, pôsobí na znižovanie obsahu bielkovín a pozitívne ovplyvňuje podiel zrna I. triedy (Holková et al., 2003).

Predsejbovému hnojeniu (jeseň, jar) by sa mala venovať náležitá pozornosť, pretože následky deficitu P sa počas vegetácie odstraňujú malou úspešnosťou. Prihnojenie malými fosforečnými hnojivami počas vegetácie je takmer neúčinné. Listová výživa kvapalnými hnojivami je efektívnejšia, avšak jej efekt v porovnaní s výživou iných plodín je nižší (Kováčik, 2009).

            Vzhľadom k celkovej nižšej osvojovacej schopnosti jačmeňa pre obidve živiny je treba vytvoriť dobrú zásobu pohotového fosforu a draslíka v pôde. Pokiaľ to pôdne podmienky dovolia, hnojí sa väčšinou predzásobne k predplodinám. Ak sa predzásobné hnojenie uskutočnilo viac rokov pred jačmeňom je vhodné, zvlášť v suchších oblastiach a na pôdach s nízkym obsahom prijateľných živín aplikovať menšiu dávku fosforu, príp. i draslík pred sejbou (Ložek, 2000).

            Mačuhová et al. (1990) uvádzajú, že na správne stanovenie fosforu a draslíka, tak ako aj pri iných plodinách je nevyhnutné využiť výsledky chemického rozboru pôd. Ak sa nezaorali fosforečné a draselné hnojivá do pôdy už v jeseni, potom sa plnými dávkami fosforu  a draslíka hnojí na jar. Z fosforečných hnojív sú vhodné hnojivá obsahujúce fosfor vo vode ako superfosfáty, a to najmä granulovaný. Pri hnojení draslíkom sa odporúča uprednostniť chloridové formy draselných hnojív s vyšším obsahom chlóru.

            Ložek (2000) uvádza, že ak je zásoba fosforu a draslíka v pôde vysoká, tak týmto prvkom nehnojíme niekoľko rokov, pokiaľ jeho obsah neklesne do kategórie dobrej zásoby. To môže trvať 2-3 roky aj viac a závisí to od konkrétneho obsahu daného prvku na danej parcele. Tu môžeme ekonomicky opodstatnene šetriť , avšak obsah týchto živín je potrebné v pôde agrochemickými metódami kontrolovať.

            V poslednom čase u nás i v zahraničí prevládajú tendencie používať hnojenie fosforom pre jačmeň na jeseň. Jesenné hnojenie má svoje opodstatnenie najmä pri používaní vyšších dávok priemyselných hnojív. Najlepšie je fosforečné hnojivá zapracovať pri jesennej orbe, prípadne už pri podmietke. Pri určovaní dávok fosforečných hnojív sa treba riadiť podľa zásob prístupného fosforu v pôde. Hnojenie draslíkom vplýva na zmenu chemického hnojenia zrna v prospech zlepšenia technologickej hodnoty jačmeňa. Čas aplikácie draselných hnojív je podobný ako pri aplikácií  fosforečných hnojív (Krausko et al., 1980).

Molnárová (1994) uvádza, že pri nedostatku fosforu na začiatku vegetácie sa vytvorí nevhodný pomer medzi fosforom a dusíkom v nadzemnej časti rastlín a prijatý dusík nemôže rastlinu hospodárne využiť. Fosfor skracuje čas zrenia, ovplyvňuje zdravotný stav rastlín. Pri priamej aplikácii zabezpečí najlepšie počiatočnú výživu fosforom granulovaný superfosfát v dávke 8,0-10,0 kg.ha-l zapravený súčasne s osivom. Fosforečné hnojivá možno zapracovať orbou pri predsejbovej príprave, alebo predzásobne. Podľa pôdnej zásoby predplodiny a výrobnej oblasti dávka fosforu sa pohybuje od 10 do 36 kg.ha-l.

            Na hnojenie sa odporúča využiť 40 až 60 % draselné soli alebo PK hnojivá v kvapalnej forme. Pri určovaní dávky fosforu a draslíka treba zohľadniť ich potrebu na plánovanú úrodu a obsah prístupného fosforu a draslíka v pôde a ich využiteľnosť. Dostatok fosforu a draslíka priaznivo pôsobí na úrodu zrna, ale tiež výrazne ovplyvňuje jeho kvalitu. Zvlášť draslík je považovaný za rozhodujúcu živinu, ktorá limituje kvalitu sladovníckeho jačmeňa. Rastliny tiež potrebujú v druhej polovici vegetácie viac draslíka ako dusíka, čo svedčí o význame draslíka pri tvorbe zrna (Kubinec et al., 2000).

            Fosfor podporuje rozvoj koreňovej sústavy, odnožovanie, znižuje riziko políhania, zlepšuje zdravotný stav porastu, urýchľuje vývin rastlín a skracuje tak  vegetačné obdobie. Hnojenie draslíkom sa väčšinou priaznivo prejavuje na akosti jačmeňa. Môže zvýšiť obsah škrobu v zrne, extraktívnosť a zlepšovať aj ďalšie ukazovatele technologickej hodnoty (Prugar et al.,1989).

1.2.3 Listová výživa

Len úrodná pôda zabezpečuje ziskové hospodárenie každého pestovateľa. Okrem organických a minerálnych hnojív, ktoré obohacujú pôdu o dôležité organické a anorganické látky, ďalším kľúčom k zvyšovaniu úrodnosti pôdy sú pomocné prípravky, ktoré priaznivo ovplyvňujú štruktúru pôdy a biologickú aktivitu v pôde (Petrtýl, 2007).

Relatívna jednoduchosť pri výrobe a registrácii listových hnojív vedie k tomu, že ich ponuka na trhu dosahuje stoviek prípravkov. Účelnosť ich využitia sa opiera o Liebigov zákon minima, čiže o to, že príjem a efektívnosť ďalších živín (i makroživín) limituje prvok (i mikroprvok) , ktorý je z hľadiska ostatných v minime. Mimokoreňovou výživou je možné -vyrovnať nerovnomernosti pri príjme živín, posilňovať účinok N, Mg- hnojív, stimulovať účinok biosyntézy rastlín, zlepšiť výživový stav a stresovú odolnosť počas vegetácie (Pilař, 2002; Vašák et al., 2009).

Význam listovej resp. mimokoreňovej výživy spočíva v dopaňaní živín v priebehu vegetácie. V menšom množstve, ale o to významnejšie je u rastlín potrebné dopaňanie mikroelementov počas vegetácie. Výhodou listovej výživy je podstatne vyššie percento využiteľnosti všetkých dodaných živín- ktoré môžu byť makro i mikroprvky než pri koreňovej výžive. Pri potrebe rýchleho odstránenia nedostatku živín je účinné a efektívne listové hnojenie (Csekes, 2002; Molnárová, 2004).

Listové hnojivá sa vo výžive rastlín používajú ako doplnkové alebo profylaktické hnojenie. V žiadnom prípade ich nemožno považovať za náhradu základného hnojenia do pôdy (Kotvas, 2002).

Výhodná býva aplikácia listových hnojív a pesticídov. Listy najlepšie prijímajú živiny pri teplote okolo 20 °C. Pri teplote pod 15 °C sa príjem živín listom znižuje. Pre postrek listových hnojív je najvhodnejšie využiť teplé a vlhké počasie, keď je zamračené, pochmúrno, podvečer, keď postrek dlho zasychá a sú dobré podmienky pre prienik živín do listu (Fecenko et al., 2000).

Aplikácia listových hnojív výrazne posilňuje účinok ďalších druhov hnojív a tým zlepšuje kvantitatívne a kvalitatívne využitie genetického potenciálu nových odrôd. Vo fáze plného odnožovania jarných obilnín vzniká potreba upraviť výživný stav porastu listovým hnojivom na základe znalosti deficitných živín. Aktuálny výživový stav porastov je základom správneho hnojenia s listovými hnojivami (Pilař, 2002).

Mimokoreňová výživa je úspešná (Baier et al., 2000) na:

v           rýchle a bezprostredné dodanie živiny alebo živín, ktorých nedostatok obmedzuje rast rastlín, úrodu a jej kvalitu,

v           stimuláciu biologických pochodov tvorby úrody a príjmu živín koreňovým systémom vyrovnaním deficitu živín a tým na dosiahnutie výrazného zvýšenia úrod a zlepšenia ich kvality,

v           odstránenie príznakov nedostatku živín,

v           prekonanie zábran, ktoré obmedzujú zásobenie rastlín cez korene (sucho, pevné viazanie a antagonizmus živín v pôde),

v           regeneráciu rastlín poškodených nepriaznivými poveternostnými podmienkami, chorobami alebo škodcami,

v           zosilnenie fotosyntetických procesov smerujúcich k maximálnemu priblíženiu sa množstva a kvality úrody ku genetickému potenciálu.

Účinnosť listovej výživy je limitovaná predovšetkým:

v           koncentráciou postrekovej zmesi,

v           termínom aplikácie,

v           časom zásahu,

v           stavom porastu i vlastnosťami hnojiva.

V posledných rokoch je v súvislosti s výživou rastlín snaha dosahovať dobré úrody cestou vývoja rôznych extraktov z biologicky aktívnych substrátov. Hnojivá na báze bioaktívnych prírodných látok ako napr. humáty, pri ktorých sa využíva ich stimulačné pôsobenie v interakcii s hnojením základnými živinami, priaznivo ovplyvňujú úrodu a jej kvalitu (Pačuta et al., 1999). Humix je listové a pôdne tekuté hnojivo obsahujúce bioaktívne látky nevyhnutné pre výživu všetkých poľnohospodárskych plodín. Aplikáciou na list sa zintenzívňuje výživa rastlín, podporuje rast koreňového systému a celej rastliny, čo spôsobuje dosiahnutie vyššej a kvalitnejšej úrody.

Účinok Humixu na rastliny:

v           zvyšuje sa energia klíčivosti a percento vyklíčených zŕn, aktívne podporuje výživu rastlín a stimuluje regeneráciu rastlinných buniek,

v           priaznivo pôsobí proti plesní a hubovitým chorobám zŕn, v dôsledku intenzívnejšieho rastu sa zvyšuje úrodnosť a kvalita produkcie,

v           zvyšuje intenzitu dýchania rastlinných buniek, vplyvom čoho sa urýchľuje dozrievanie produktov, pri kvetoch sa zvyšuje plocha listov, zväčšujú sa kvety, zvýrazňuje sa farba a spevňujú sa stopky.

Účinok Humixu na pôdu:

v           stimuluje rast pôdnych baktérií a užitočných mikroorganizmov,

v           zlepšuje celkovú štruktúru pôdy, najmä na ťažkých a ílovitých pôdach,

v           umožňuje premenu fosforu a dusíka v pôde na formy prijateľné rastlinami,

v           zvyšuje využiteľnosť priemyselných hnojív rastlinami, znižuje ich hromadenie v pôde a vyplavenosť do spodných vôd,

v           zvyšuje sa obsah organických a anorganických látok,

v           spoločné dávkovanie znižuje celkovú dávku priemyselných hnojív.

1.3 AGROEKOLOGICKÉ PODMIENKY

Jačmeň pestujeme vo všetkých pôdnoklimatických oblastiach Slovenska (Kulík et al., 2000). Slovenská republika má veľmi rôznorodé agroekologické podmienky, ktoré často krát majú rozhodujúci vplyv na pestovanie sladovníckeho jačmeňa v jednotlivých regiónoch a výrobných oblastiach. Tieto podmienky ovplyvňujú nielen celkovú výšku produkcie plodiny, ale pri výrobe sladovníckeho jačmeňa aj jeho kvalitu, ktorá je často krát rozhodujúcejšia ako hektárová úroda (Holková et al., 2003)

Najvhodnejšie klimatické podmienky pre jačmeň sú v repnej výrobnej oblasti, najmä v povodí rieky Nitra a dolného toku Váhu. Aj v kukuričnej výrobnej oblasti a v nižších polohách zemiakovej výrobnej oblasti sa dosahuje kvalitná úroda (Krištín et al.,1987).

1.3.1 Pôda

Jačmeň jarný je náročnejší na pôdu ako ostatné obilniny. Súvisí to s jeho slabšie vyvinutou koreňovou sústavou, nižšou sacou silou koreňov, pomerne rýchlym a na vegetačné obdobie obmedzeným rastom. Jačmeň jarný poskytuje dobré úrody na černozemi, hnedozemi, na hnedej a na ťažkej kambizemi. Najlepšie mu vyhovujú stredne ťažké, hlinité, piesočnato-hlinité alebo ílovité pôdy s neutrálnou alebo slabo zásaditou pôdnou reakciou (Demo et al.,1997; Molnárová a Žembery, 1999).

            Holková et al. (2003) uvádzajú, že optimálna pôdna reakcia je širšia ako pri pšenici. V repnej výrobnej oblasti je pH 6,2 až 7,2 a v zemiakovej 5,8 až 6,2. Kyslé pôdne prostredie má negatívny vplyv na rast a sladovnícku kvalitu jačmeňa, potláča tvorbu koreňov a znižuje účinnosť živín.

1.3.2 Svetlo a teplota

Svetlo je nenahraditeľný klimatický faktor, dôležitý pre životné funkcie a fotosyntetickú asimiláciu, ktorá prebieha len za účasti svetla. Pri nedostatku svetla sa tvoria dlhšie a slabšie etiolizované články stebla, v dôsledku čoho jačmeň skôr polieha. Svetlo spolu s prístupným vzduchom zabraňuje alebo znižuje riziko napadnutia jačmeňa múčnatkou trávovou a inými chorobami (Holková et al., 2003).

Jačmeň je rastlinou dlhého dňa, čo znamená, že pri dlhom dni skôr prechádza svetelným štádiom. Svetlo pozitívne vplýva na odnožovanie. Jačmeň je na nedostatok svetla citlivejší v generatívnej fáze. Pri nedostatku svetla sa tvoria dlhšie a slabšie etiolizované články stebla, v dôsledku čoho jačmeň skôr polieha. (Molnárová, 2006).

Jačmeň je pomerne nenáročný na teplotu. Vegetačná termická konštanta jarného jačmeňa je 1700 až 2200 oC. Klíčenie začína pri teplote +1 oC, pre vzchádzanie a zakoreňovanie je potrebná o niečo vyššia teplota. Nízke teploty potrebné pre klíčenie a vzchádzanie umožňujú na jar sejbu hneď, ako to dovolí fyzikálny a vlhkostný stav pôdy. Dôležité je aby v čase odnožovania a zakoreňovania teplota mierne stúpla. Po vzídení veľmi škodí dlhšie chladné a vlhké počasie. Pri kvitnutí jačmeň vyžaduje priemernú teplotu 16,3 oC a pri dozrievaní 18 oC. Optimálne teploty pre jarný jačmeň v jednotlivých mesiacoch počas vegetácie sú: 8 oC v apríli, 14 oC v máji, 17 oC v júni a 19 oC v júli (Holková et al., 2003).

1.3.3 Voda

V porovnaní s inými obilninami mierneho pásma je jarný jačmeň menej náročný na vodu. Vlhko škodí jačmeňu viac ako sucho. Časté zrážky predlžujú vegetačné obdobie a spravidla rozširujú pomer slamy a zrna v prospech slamy. Zhoršuje sa tým zberový index zrna, pri intenzívnych zrážkach stúpa v zrne obsah dusíka, klesá objemová hmotnosť a vyrovnanosť zrna. Transpiračný koeficient jačmeňa je 258 až 676, priemere 300 až 350 (Holková et al., 2003).

            Množstvo zrážok v našich podmienkach sa pohybuje od 450 do 650 mm. Veľmi dôležité však je rozdelenie zrážok. Je výhodné, ak v marci a apríli sú menej výdatné dažde, aby mohol dobre klíčiť, vzchádzať a odnožovať. Rozhodujúce zrážky sú v máji a júni, keď jačmeň stebluje, klasí a dozrieva. Sucho a horúčavy v období dozrievania znižujú hmotnosť tisíc zŕn, naopak nadmerne vlhké počasie pri dozrievaní aktivizuje fermenty, čo môže negatívne ovplyvniť klíčenie pri sladovaní (Líška a Kollár, 1992).

V porovnaní s inými obilninami mierneho pásma je jačmeň jarný menej náročný na vodu. Vlhko škodí jačmeňu viac ako sucho. Časté zrážky predlžujú vegetačné obdobie a spravidla rozširujú pomer slamy a zrna v prospech slamy. Zhoršuje sa tým zberový index zrna, pri intenzívnych zrážkach stúpa v zrne obsah dusíka. klesá objemová hmotnosť a vyrovnanosť zrna. Transpiračný koeficient jačmeňa je 258 až 676, priemerne 300 až 350. V požiadavkách na vodu sa jednotlivé typy a odrody jačmeňa jarného odlišujú a tomu zodpovedá aj rajonizácia jednotlivých odrôd (Molnárová a Horevaj, 2008).


2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom diplomovej práce bolo zistiť vplyv troch variantov hnojenia na výšku úrody a kvalitu zrna jačmeňa siateho jarného.

Sledované ukazovatele technologickej kvality úrody a jačmeňa jarného:

v           obsah bielkovín v sušine v %

v           obsah extraktu v %


3 MATERIÁL A METODIKA PRÁCE

3.1 SPÔSOB ZALOŽENIA POKUSU

Výskumnú úlohu sme riešili pomocou poľných polyfaktorových pokusov na experimentálnej báze Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, na pozemkoch Dolná Malanta.

Diplomová práca bola súčasťou výskumného projektu riešeného na Katedre rastlinnej výroby SPU v Nitre: „Produkcia a kvalita zrna jačmeňa siateho v závislosti od racionalizačných systémov hospodárenia s ohľadom na efektívnosť pestovania a dodržania ekologickej rovnováhy pestovateľského prostredia“ schváleného komisiou VEGA pod č.1/0551/08, na obdobie 2008 - 2010.

3.2 FAKTORY POKUSU

1. Výživa a hnojenie jačmeňa siateho jarného

Tab. 1 Teoretická dávka živín

Varianty hnojenia

Pred sejbou

Začiatok rastovej fázy odnožovania

Koniec rastovej fázy odnožovania

a

0 kg N

0

0

b

Condit 1 t.ha-1

0

c

LAV (60 kg.ha-1)

Hakofyt Extra 10 l.ha-1

Hakofyt Extra 10 l.ha-1

AMOFOS (22,7 kg P) KCl (36 kg K)

d

NH4NO3 (60 kg.ha-1)

Hakofyt Extra 10 l.ha-1

Hakofyt Extra 10 l.ha-1

AMOFOS (22,7 kg P) KCl (36 kg K)

Pred hnojením sme odobrali pôdne vzorky na zistenie obsahu  Nan (do habky 0,60 m), P a K v pôde (do habky 0,3m). N sme doplnili na obsah 60 kg na hektár. Dávky P a K hnojív boli vypočítané podľa nahradzovacieho systému na úrodovú hladinu 7 t.ha-1. Pri malej a strednej zásobe sme aplikovali 1,5 násobok úrodou odčerpaného množstva P a K, pri dobrej zásobe 1 násobok. Listové hnojivo Hakofyt Extra sme aplikovali na základe listovej analýzy na začiatku a na konci odnožovania.

2. Odrody jačmeňa siateho jarného             Xanadu,

Bojos,

Marthe,

Kangoo.

3.3 PARAMETRE POKUSU

Pokusy boli založené metódou delených blokov dodržaním náhodnosti v roku 2009.

Počet opakovaní:                                            3 opakovania pri každej úrovni hnojenia

Veľkosť pokusnej parcely:                              14 m2 (2 x 7 m)

Medziriadková vzdialenosť:                             0,125 m

Počet riadkov na jednej parcelke:                    16

Počet pokusných členov (variant):                    32

Celkový počet parceliek (opakovanie):            96

Celková výmera pokusnej plochy:                   1 344 m2

Predplodina:                            repa cukrová  hnojená maštaľným hnojom (50 t.ha-1)

Habka sejby:                                                    0,05 m

Výsevok:                                                        4,5 MKZ.ha-1


3.3.1 plán pokusu

A

C

12

24

36

48

60

72

84

96

108

120

11

23

35

47

59

71

83

95

107

119

10

22

34

46

58

70

82

94

106

118

9

21

33

45

57

69

81

93

105

117

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

8

20

32

44

56

68

80

92

104

116

7

19

31

43

55

67

79

91

103

115

6

18

30

42

54

66

78

90

102

114

5

17

29

41

53

65

77

89

101

113

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

4

16

28

40

52

64

76

88

100

112

3

15

27

39

51

63

75

87

99

111

2

14

26

38

50

62

74

86

98

110

1

13

25

37

49

61

73

85

97

109

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

d

d

d

d

d

d

d

d

d

d

c

c

c

c

c

c

c

c

c

c

b

b

b

b

b

b

b

b

b

b

a

a

a

a

a

a

a

a

a

a

KM 2084

Xanadu

Bojos

Marthe

Kangoo

Bojos

KM 2084

Marthe

Xanadu

Kangoo

a, b, c, d - varianty hnojenia

A, C - spôsob obrábania

Kaštieľ

I,II, III - opakovanie

3.4 UKAZOVATELE ÚRODY A KVALITY ZRNA JAČMEŇA SIATEHO JARNÁHO

3.4.1 výška úrody

            Sledovali sme vplyv rôznych variantov hnojenia štyroch odrôd jačmeňa siateho jarného na výšku úrody zrna v troch opakovaniach. Pri kosbe sa sme použili maloparcelkový kombajn Claas dominator 38. Úrodu z každej parcelky sme odobrali osobitne, odvážená a egalizovaná podľa jednotlivých variantov hnojenia. Zo vzoriek jadnotlivých variantov hnojenia bola odobratá priemerná vzorka na ďalší technologický rozbor. Výsledky úrod sme prepočítali na 14 % vlhkosť a vyjadrili v t.ha-1.

3.4.2 Ukazovatele technologickej hodnoty jačmeňa siateho jarného

Obsah bielkoviny v sušine v % (% N.6,25) podľa Kjeldahla.

Obsah extraktu v % podľa Grafa.

Na stanovenie parametrov sme odobrali priemerné vzorky (2 kg) z každej odrody a  zo všetkých variantov hnojenia. Obsah bielkovín v sušine a extraktu bol stanovený na Šľachtiteľskej stanici HORDEUM s.r.o Sládkovičovo.

3.5 PRIEBEH VYKONANÝCH PRÁC

29. 11. 2008               zber predplodiny

02. 12. 2008               orba + tanierovanie

17. 03. 2009               odber pôdnych vzoriek

24. 03. 2009               100 kg.ha-1 P - Amofos

60 kg.ha-1  K - 60 % KCl

Tab. 2 Množstvo skutočne aplikovaného dusíka

Variant hnojenia

Dávka N v kg.ha-1

Použité hnojivo

b

69,0

Condit

c

33,1

LAV

d

30,8

NH4 NO3

25. 03. 2009               vymeranie pokusu jačmeňa jarného

03. 04. 2009               príprava pôdy pred sejbou kompaktor 2x

03. 04. 2009               sejba jačmeňa jarného

                                   XANADU - 220,5 kg.ha-1

                                   BOJOS - 235,3 kg.ha-1

                                   MARTHE - 212,4 kg.ha-1

                                   KANGOO - 222,1 kg.ha-1

15. 05. 2009               presekávanie uličiek

16. 05. 2009               inventarizácia jačmeňa

06. 05. 2009               herbicídny postrek - Lintur Premium 160 g.ha-1

20. 04. 2009               prihnojovanie jačmeňa jarného - Hakofyt extra v dávke 10 l.ha-1

05. 05. 2009               aplikácia Route 0,8 l.ha-1

20. 05. 2009               rotavátorovanie a presekávanie uličiek

02. 06. 2009               prihnojovanie jačmeňa jarného - Hakofyt extra v dávke 10 l.ha-1

07. 06. 2009                herbicídny postrek - Mustang 0,5l.ha-1 + Lontrel 0,3 l.ha-1 (výskyt pichliača)

08. 06. 2009               graminicídny postrek - Axial 1 l.ha-1

09. 06. 2009                fungicídno - insekticídny postrek - Arthea 0,5 l.ha -1 + Karate 0,2 l.ha-1 (napadnutie kohútikom)

16. 06. 2009               rotavátorovanie uličiek

27. 07. 2009               odber metroviek

28. 07. 2009               zber

29. 07. 2009               egalizácia

3.6 CHARAKTERISTIKA POKUSNÉHO MIESTA

Poľné polyfaktorové pokusy boli založené v agroekologických podmienkach teplej kukuričnej výrobnej oblasti, na pozemku výskumno-experimentálnej bázy Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Monitoring Dolná Malanta.

Modelové územie Dolná Malanta leží v dolnej časti povodia Selenec a jeho prítokov, ktoré patria do strednej časti povodia rieky Nitra. Nachádza sa východne od mesta Nitra na Žitavskej pahorkatine. Katastrálne sa celé územie nachádza v katastri obce Nitrianske Hrnčiarovce. Patrí do kukurično-jačmenného typu (Hanes et al.1993).

3.6.1 agroklimatické podmienky stanovišťa

Sledované experimentálne územie z hľadiska agroklimatickej rajonizácie (Špánik et al., 1996) charakterizuje nasledovne:

v     makrooblasť: teplá, s teplotnou sumou t > 10 °C v rozpätí 3 100 - 2 400 °C

v     oblasť: prevažne teplá, s teplotnou sumou t > 10 °C v rozpätí 3 000 - 2 800 °C

v     podoblasť: veľmi suchá, s hodnotou klimatického ukazovateľa zavlažovania za VI.-VII. mesiac KVI.-VIII. = 150 mm

v     okrsok: prevažne miernej zimy s priemerom absolútnych miním Tm. = - 18 až - 21 °C

Z dlhodobého priebehu atmosférických procesov v rokoch 1961-1990 v Nitre (Šiška et al., 1997) vyplýva nasledovná klimatická charakteristika pokusnej lokality:

v     priemerný ročný úhrn zrážok                                                         532,5 mm

v     priemerný úhrn zrážok na IV.-IX.                                      327 mm

v     priemerná ročná teplota vzduchu                                                   9,8 °C

v     priemerná ročná teplota vzduchu za IV.-IX.                                  16,3 °C

v     priemerná ročná teplota pôdy                                                       10,8 °C

v     priemerná ročná teplota pôdy za IV.-IX.                                       18,3 °C

v     priemerná relatívna vlhkosť vzduchu                                              74 %

v     priemerná ročná suma globálneho žiarenia                         1 251 kWh.m2

3.6.3 Pôdna charakteristika

            Z komplexného prieskumu edafických pomerov pokusnej lokality (Tobiášová a Šimanský, 2009 vyplýva nasledovná charakteristika:

v     nadmorská výška:                                               175-180 m

v     pôdny typ:                                                hnedozem (na proluviálnych sedimentoch)

v     pôdny druh:                                             stredne ťažká pôda

v     druh zeminy:                                            hlinitá až ílovito-hlinitá

v     merná hmotnosť:                                     2 570-2680 kg.m-3

v     objemová hmotnosť:                                1450 kg.m-3

v     obsah humusu v ornici:                            1,99-2,19 %

v     pôdna reakcia (pH KCl):                           5,72-5,73

stratigrafia pôdneho profilu: humusový horizont       0,00-0,28 až 0,30 m

luvický horizont            0,29 až 0,31 do 0,62 až 0,65m

pôdotvorný substrát     0,74-0,77 m a viac

Bonita pôdy je charakterizovaná nasledujúcou skladbou BPEJ:

v     01 50 202

v     01 47 202

v     01 50 002

3.6.2 Poveternostná charakteristika pokusného obdobia – pestovateľský ročník 2009

Podklady k agroklimatickej analýze boli získané z Katedry biometeorológie a hydrológie FZKI.

Tab. 3 Úhrn zrážok v rokčníku 2009 na EXBA Dolná Malanta

Mesiace

Normál 1960-1990

(mm)

2009

(mm)

Charakteristika

Január

31,0

41,7

vlhký

Február

32,0

57,3

veľmi vlhký

Marec

30,0

53,6

veľmi vlhký

Apríl

39,0

10,1

mimoriadne suchý

Máj

58,0

38,1

suchý

Jún

66,0

79,4

normálny

Júl

52,0

69,8

vlhký

August

61,0

49,8

normálny

September

40,0

13,4

velmi suchý

Október

36,0

65,3

veľmi vlhký

November

55,0

55,4

normálny

December

40,0

47,4

normálny

Tab. 4 Teploty vzduchu v ročníku 2009 na EXBA Dolná Malanta

Mesiace

Normál 1960-1990

(°C)

2009

(°C)

Charakteristika

Január

-1,7

-1,3

normálny

Február

0,7

1,2

normálny

Marec

5,0

5,5

normálny

Apríl

10,4

14,0

mimoriadne teplý

Máj

15,1

15,5

normálny

Jún

18,0

17,1

normálny

Júl

19,8

20,6

normálny

August

19,3

21,0

teplý

September

15,6

18,1

veľmi teplý

Október

10,4

10,3

normálny

November

4,5

6,7

veľmi teplý

December

0,1

1,3

teplý

3. 7 CHARAKTERISTIKA BIOLOGICKÉHO MATERIÁLU

Bojos

Odroda Bojos bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2002 - 2004 pod označením HE 8621 B. Bojos je stredne neskorá odroda jarného jačmeňa (vegetačná doba a doba do klasenia je na úrovni kontrolnej odrody Madonna - 112, 70 dní), stredne vysokého typu (79 cm, Madonna - 75 cm), s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Zdravotný stav odrody BOJOS je dobrý. Odolnosť proti múčnatke trávovej je veľmi dobrá. Odolnosť proti hnedej škvrnitosti, rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi jačmennej je dobrá. V podmienkach silnejšieho výskytu hnedej škvrnitosti kladne reaguje na použitie fungicídov. Zrno má stredne veľké (HTZ 45,70 g), výťažnosť zrna nad 2,5 mm je dobrá. Odroda Bojos dosiahla v skúškach nadpriemernej extraktívnosti (82,7 %), aktivita proteolytických a amylolytických enzýmov bola na optimálnej úrovni. Cytolytické rozlúštenie bolo nadpriemerné. Zloženie sladiny charakterizované dosiahnuteľným stupňom prekvasenia bolo priemerné. Odroda Bojos dosiahla bodového hodnotenia 7 (7,0). VÚPS, a.s., Sladařský ústav v Brne zaraďuje odrodu Bojos k odrodám s výberovou sladovníckou kvalitou. Odroda Bojos dosahovala počas skúšok stabilné úrody vo všetkých výrobných oblastiach, ale hlavne v kukuričnej a zemiakovo - horskej výrobnej oblasti. V porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v Slovenskej republike dosiahla úrodu 105 %, v KVO 106 %, v RVO 103 % a ZVO a HVO 106 % na priemer kontrolných odrôd (MP SR, 2005).

Marthe

Odroda Marthe (Nord 02/2338) bola skúmaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2006. Marthe je stredne skorá odroda jarného jačmeňa (vegetačná doba a doba do klasenia je na úrovni kontrolnej odrody Annabell - 108,66 dní), stredne vysokého typu (77 cm, Annabell - 77 cm), s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Zdravotný stav odrody Marthe je dobrý. Odolnosť proti múčnatke trávovej je veľmi dobrá. Odolnosť proti rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi jačmennej je priemerná. Odroda je citlivá na hnedú škvrnitosť. Zrno má stredne veľké (HTZ 41,95 g), výťažnosť zrna nad 2,5 mm je dobrá. Slad odrody Marthe poskytoval výrazne viacej extraktu (82,4 %) ako u oboch kontrolných odrôd Nitran a Xanadu. Odroda Marthe mala rovnakú modifikáciu dusíkatých látok ako kontrolné odrody. Modifikácia bunkových stien bola lepšia, ako u kontrolných odrôd. Zloženie sladiny charakterizované dosiahnuteľným stupňom prekvasenia bolo na optimálnej úrovni. VÚPS, a.s., Sladařský ústav v Brně zaraďuje odrodu Marthe, vzhľadom dosiahnutým hodnotám technologických znakov, k odrodám s výberovou sladovníckou. Odroda Marthe dosahovala počas skúšok vysoké úrody vo všetkých výrobných oblastiach. V porovnaní s priemerom kontrolných odrôd dosiahla v Slovenskej republike úrodu 105 %, v KVO 105 %, v RVO 105 % a ZVO a HVO 106 % na priemer kontrolných odrôd (MP SR, 2007).

Xanadu

Odroda Xanadu bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2003 - 2005 pod označením Nord 00/2310. Xanadu je stredne skorá odroda jarného jačmeňa (vegetačná doba a doba do klasenia je na úrovni kontrolnej odrody Annabell - 108, 66 dní), stredne vysokého typu (76 cm, Annabell - 75 cm), s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Zdravotný stav odrody je priemerný až lepší. Odolnosť proti múčnatke trávovej je veľmi dobrá. Odolnosť proti rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi jačmennej je priemerná. Odroda je citlivá na hnedú škvrnitosť. V podmienkach silnejšieho výskytu hnedej škvrnitosti kladne reaguje na použitie fungicídov. Zrno má stredne veľké (HTZ 47,00 g), výťažnosť zrna nad 2,5 mm je dobrá. Odroda Xanadu dosahovala v skúškach vynikajúcu extraktívnosť (82,9 %). Proteolytické, amylolytické rozlúštenie bolo na optimálnej úrovni. Cytolytické rozlúštenie bolo nadpriemerné (obsah B - glukanov v sladine na úrovni 153 mg/l), ale friabilita dosahovala nižšie hodnoty (80 %). Dosiahnuteľný stupeň prekvasenia dosahoval nadpriemerné hodnoty. Vzhľadom  k dosiahnutým výsledkom VÚPS, a.s., Sladařský ústav v Brne zaraďuje odrodu Xanadu k odrodám s vynikajúcou sladovníckou kvalitou. Odroda dosahovala počas skúšok vysoké úrody v repnej výrobnej oblasti a v  zemiakovo-horskej výrobnej oblasti. V porovnaní s priemerom kontrolných odrôd dosiahla v Slovenskej republike úrodu 104 %, v KVO 100 %, v RVO 106 % a ZVO a HVO 107 % na priemer kontrolných odrôd (MP SR, 2006).

Kangoo

Odroda Kangoo bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2008 pod pracovným označením CEBECO 0421. Kangoo je stredne skorá odroda jarného jačmeňa (vegetačná doba a doba do klasenia je na úrovni kontrolnej odrody Annabell - 107, 69 dní), vyššieho typu (75cm, Annabell - 76 cm), s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Zdravotný stav odrody Kangoo je priemerný. Odolnosť proti múčnatke trávovej je dobrá. Odolnosť proti rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi jačmennej je priemerná. Odroda je citlivá na hnedú škvrnitosť. V podmienkach silnejšieho výskytu hnedej škvrnitosti kladne reaguje na použitie fungicídov. Zrno má veľké (HTZ 45,4 g), výťažnosť zrna nad 2,5 mm je dobrá. Obsah extraktu u odrody Kangoo bol na úrovni 82,1 %. Odroda mala ľahkú modifikáciu N-látok. Modifikácia bunkových stien bola výrazná. Odroda Kangoo mala vysokú úroveň friability a obsah B-glukanov bol okolo 129 mg/l. Dosiahnuteľný stupeň prekvasenia (83,7 %) bol vysoký počas celej doby skúšania. VÚPS, a.s., Sladařský ústav v Brně zaraďuje odrodu Kangoo, vzhľadom k dosiahnutým hodnotám technologických znakov, k odrodám s výberovou sladovníckou kvalitou s bodovým ohodnotením 6 (6,4). Odroda Kangoo dosahovala počas skúšok nadpriemerné úrody vo všetkých výrobných oblastiach. V porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v Slovenskej republike dosiahla úrodu 106 %, v KVO 106 %, v RVO 110 % a ZVO a HVO 101 % na priemer kontrolných odrôd (MP SR, 2009).

3. 8 CHARAKTERISTIKA APLIKOVANÝCH HNOJÍV

CONDIT

            Condit M (minerálny) je sypká, negranulovaná alebo granulovaná drobivá látka šedočiernej až čiernej farby, zemitej vône bez cudzorodých pachov. Condit M sa vyrába špeciálne pre farmárov, ktorí nehospodária na ekologickom základe. Udržuje pôdu a umožňuje prirodzený rast rastlín a plodín. Využívaním Conditu sa dosiahne štvornásobne väčšie zníženie množstva CO2 v porovnaní s inými konvenčnými hnojivami. Používanie Conditu je skvelým príspevkom k uzdravujúcemu procesu životného prostredia; dodáva pôde pozitívnu energiu bez anorganických chemických látok. Ak používate Condit, nepotrebuje žiadne iné anorganické chemické hnojivá. Obsahuje všetky látky, mikroorganizmy a živiny potrebné pre optimalizáciu pôdy a jej života a používaním chemických hnojív sa pozitívne mikroorganizmy Conditu menia na negatívne a hynú. Používanie chemických hnojív spôsobuje, že rastliny a plodiny viažu chemické látky a ťažké kovy so všetkými následkami pre pôdu, rastliny a plodiny a nakoniec potraviny. Používanie chemických hnojív znižuje kvalitu humusu, čím dochádza k prekysleniu pôdy, vzniku erózií pôdy a zničeniu mikrobiologických procesov v pôde.

Tab. 5 Zloženie Conditu mineral

Sušina

Min. 80 %

Spáliteľné látky

Min. 45 %

pHKCl

8,5

Celkový počet mikroorganizmov

min. 105

Metabolizovaná energia hnojiva

min. 12 MJ.kg-1

Na n

6,9 %

P2O5

1 %

K2O

2 %

Condit je potrebné aplikovať len raz za rok v porovnaní s inými konvenčnými hnojivami, kde je to 2 – 3-krát za rok. Je povolený ako hnojivo v ekologickom poľnohospodárstve (http://www.condit.nl/sk/home/).

AMOFOS

Amofos obsahuje 12 % N, 52 % P2O5. Je to granulované organominerálne hnojivo. Optimálne hnojivo na doplnenie fosforu v pôde. Ročný odber fosforu poľnohospodárskymi plodinami sa pohybuje v rozsahu 15-35 kg P.ha-1. Využiteľnosť fosforu rastlinami je nízka, pričom v prvom roku je to max. 20 % (http://www.agrospra.sk/produkty/amofos).

LIADOK AMÓNNY S VÁPENCOM (LAV)

Obsah celkového dusíka  min. 26,2 %. LAV má pre svoj obsah nitrátového dusíka a prítomnosť vápnika v aktívnej forme špecifické použitie v praxi. Je to typické hnojivo na prihnojovanie na listy. Dusík z hnojiva je veľmi pohyblivý v pôde a obsah prijateľného vápnika súčasne upravuje pH pôdy. Znižuje kyslosť a tak umožňuje rastline rýchle využiť živiny (http://www.chemko.sk/?id=100_4_1&lang=sk).

DUSIČNAN AMÓNNY

Dusičnan amónny je granulované dusíkaté hnojivo s obsahom 34 % N. Je dodávané výlučne v big - bag balení. V suchých rokoch postačuje na odber dusíka aj rosa, čím jeho význam narastá. Používa sa ako dusíkaté hnojivo s pomaly pôsobiacou formou dusíka. Vzhľadom k tomu, že zvyšuje kyslosť pôdy je vhodný pre zásadité pôdy. Postupné, dávkované uvoľňovanie N zvyšuje rovnako kvalitu a kvantitu úrody a umožňuje dokonalé využitie živín (http://www.agrospra.sk/produkty/dusicnan-amonny).

DRASELNÁ SOĽ

Draselná soľ obsahuje 60 % draslíka vo forme K2O. Draslík pôsobí na syntézu bielkovín a ovplyvňuje polymerizáciu cukrov. Pri nedostatku sa znižuje syntéza bielkovín a príjem amoniakálneho dusíka (http://www.agrospra.sk/produkty/draselna-sol).

HAKOFYT EXTRA

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA

Hakofyt extra ja charakterizovaný vyšším obsahom dusíka a to 12 %. Táto vlastnosť pri súčasnom pôsobení iných zložiek prípravku pomáha riešiť bilanciu dusíka zapríčinenú nepriaznivými klimatickými pomermi (extrémnym úhrnom zrážok – splavovanie živín alebo dlhodobejšie sucho). Účinok prípravku je rýchli, dochádza k metabolizácii živín a výrazne priaznivému vplyvu sa stav porastov už v krátkom čase po aplikácii. Obsahuje kompletnú univerzálnu výživu rastlín s dôrazom na stimulátory rastu prírodného pôvodu vo forme ľahko prístupnej pre rastliny.

1 liter Hakofytu extra obsahuje minimálne:                   120 g dusíka

                                                                                  3,0 g fosforu akoP2O5

                                                                                  4,0 g draslíka ako K2O

                                                                                  1,0 g humínových kyselín

                                                                                  0,4 g bóru

(http://www.hadeko.sk/hakofytextra.html)


4 VÝSLEDKY

4.1 Zhodnotenie vplyvu výživy a hnojenia na výšku úrody zrna jačmeňa  jarného

Dosiahnuté priemerné výsledky úrod zrna jačmeňa jarného sú uvedené v tabuľkách 6-9. Úroda zrna v priemere za jednotlivé odrody dosiahla 4,13 t.ha-1 (Xanadu), 4,18t.ha-1 (Bojos), 4,49 t.ha-1 (Marthe), 4,35 t.ha-1 (Kangoo). Variabilita úrody zrna medzi sledovanými variantmi hnojenia v porovnaní s kontrolou sa pohybovala v rozmedzí od 113,51 od 144,44 %.

Najvyššiu úrodu pri odrode Xanadu sme dosiahli pri variante hnojenia c, vplyvom pôsobenia mimokoreňovej výživy (Hakofy extra) v kombinácii s LAV-om (4,64 t.ha-1). V porovnaní s kontrolným variantom to predstavuje prírastok úrody o 1,16 t.ha-1. S organominerálnym hnojivom Condit sme dosiahli úrodu vo výške 3,95 t.ha-1, čo predstavuje prírastok úrody 0,47 t.ha-1 (Tab. 6).

V prípade odrody Bojos najvyššia úroda bola dosiahnutá vplyvom NH4NO3 v kombinácií s Hakofytom (4,81 t.ha-1). V porovnaní s kontrolou to predstavuje prírastok úrody 1,48 t.ha-1. Je to najvyšší prírastok úrody z celého pokusu. Vysoký prírastok sme dosiahli aj pri variante c (LAV + Hakofyt) (1,43 t.ha-1). Pri variante b sme podobne ako pri odrode Xanadu dosiahli 0,47 t.ha-1 prírastok (Tab. 7)

Pri odrode Marthe najvyššiu úrodu sme dosiahli vplyvom LAV + Hakofyt (variant c) a to 4, 85 t.ha-1 s prírastkom oproti kontrole 1,07 t.ha-1. Pri tejto odrode sme dosiahli a pozitívnu reakciu na Condit. Úroda zrna jačmeňa jarného na variante b bola 1,01 t.ha-1. Predstavuje to prírastok o 1,01 t.ha-1.

Najvyššiu úrodu zrna pri odrode Kangoo sme dosiahli vplyvom NH4NO3 v kombinácií s Hakofytom (4,74 t.ha-1). Prírastok úrody zrna v tomto prípade bol 1,00 t.ha-1. Čo sa týka variantu b, hnojený organominerálnym hnojivom Condit, úroda zrna bola 4,25 t.ha-1. Predstavuje to 13,64 % - ný prírastok v porovnaní s kontrolou (Tab. 9).

Môžeme konštatovať, že každá odroda pozitívne reagovala na mimokoreňovú výživu v kombinácií s tuhými hnojivami.

Tab. 6 Vplyv výživy a hnojenia na úrodu jačmeňa jarného odrody Xanadu

Odroda

Variant hnojenia

Úroda t.ha-1

Rozdiel

t.ha-1

%

Xanadu

a

3,48

100,00

b

3,95

0,47

113,51

c

4,64

1,16

133,33

d

4,47

0,99

128,45

Tab. 7 Vplyv výživy a hnojenia na úrodu jačmeňa jarného odrody Bojos

Odroda

Variant hnojenia

Úroda t.ha-1

Rozdiel

t.ha-1

%

Bojos

a

3,33

100,00

b

3,80

0,47

114,11

c

4,76

1,43

142,94

d

4,81

1,48

144,44

Tab. 8 Vplyv výživy a hnojenia na úrodu jačmeňa jarného odrody Marthe

Odroda

Variant hnojenia

Úroda t.ha-1

Rozdiel

t.ha-1

%

Marthe

a

3,78

100,00

b

4,79

1,01

126,72

c

4,85

1,07

128,31

d

4,56

0,78

120,63

Tab. 9 Vplyv výživy a hnojenia na úrodu jačmeňa jarného odrody Marthe

Odroda

Variant hnojenia

Úroda t.ha-1

Rozdiel

t.ha-1

%

Kangoo

a

3,74

100,00

b

4,25

0,51

113,64

c

4,68

0,94

125,13

d

4,74

1,00

126,74

4.2       Zhodnotenie vplyvu výživy a hnojenia na obsah bielkovín v sušine  zrnA jačmeňa jarného

Podľa STN 461 100 - 5 z hľadiska sladovníckej praxe za optimálny obsah bielkovín sa považuje od 9,5 - 10,8 % hrubého proteínu v sušine. Nízky obsah bielkovín (pod 7,5% v sušine) je podobne ako vysoký obsah (nad 12 %) nežiaduci, nakoľko sa prejavuje nedostatkom chuti a penivosti piva. Obsah hrubého proteínu za jednotlivé odrody dosiahol 12,79 % (Xanadu), 12, 91 % (Bojos), 12,12 % (Marthe), 11, 69 % (Kangoo). Variabilita obsahu hrubého proteínu medzi sledovanými variantmi hnojenia v porovnaní s kontrolou sa pohybovala v rozmedzí od 98,68 od 106,38 %. Dosiahnuté priemerné výsledky obsahu bielkovín v sušine  zrna jačmeňa jarného sú uvedené v tabuľkách 10-13.

Pri odrode Xanadu najnižší obsah hrubého proteínu sme dosiahli pri kontrolnom variante a 12,38 %.  V porovnaní s kontrolou to predstavuje nárast o 1,05 %. Vysoký obsah Hrubého proteínu bol dosiahnutý vplyvom mimokoreňovej výživy. 13,10 % bol pri c variante hnojenia a 13,17 % pri d variante hnojenia.

Čo sa týka odrody Bojos, najnižší obsah hrubého proteínu sme dosaihli vplyvom organominerálneho hnojiva Condit (12, 69 t.ha-1). V porovnaní s kontrolným variantom to predstavuje pokles o 1,32 %. Najvyšší obsah hrubého proteínu bol dosiahnutý pri c variante hnojenia (Tab. 11).

Pri odrode Marthe najnižší obsah hrubého proteínu sme dosiahli tiež pri kontrolnom variante (11,34 %). Na ostatných variantoch hnojenia sme dosiahli vyšší obsah hrubého proteínu o 3,17 (variant b) až 5, 29 % (variant d) (Tab. 12).

V obsahu hrubého proteínu sa odroda Kangoo vyznačovala tým, že pri každom variante hnojenia sme dosiahli obsah pod 12 %. Najnižší obsah hrubého proteínu bol tiež pri kontrolnom variante, a to 11,34 % (Tab. 13).

Tab. 10 Vplyv výživy a hnojenia na obsah hrubého proteínu odrody Xanadu

Odroda

Variant hnojenia

Hrubý proteín %

Rozdiel

HP %

%

Xanadu

a

12,38

100,00

b

12,51

0,13

101,05

c

13,10

0,72

105,82

d

13,17

0,79

106,38

Tab. 11 Vplyv výživy a hnojenia na obsah hrubého proteínu odrody Bojos

Odroda

Variant hnojenia

Hrubý proteín %

Rozdiel

HP %

%

Bojos

a

12,86

100,00

b

12,69

-0,17

98,68

c

13,17

0,31

102,41

d

12,94

0,08

100,62

Tab. 12 Vplyv výživy a hnojenia na obsah hrubého proteínu odrody Marthe

Odroda

Variant hnojenia

Hrubý proteín %

Rozdiel

HP %

%

Marthe

a

11,84

100,00

b

12,18

0,34

102,87

c

12,27

0,43

103,63

d

12,21

0,37

103,13

Tab. 13 Vplyv výživy a hnojenia na obsah hrubého proteínu odrody Kangoo

Odroda

Variant hnojenia

Hrubý proteín %

Rozdiel

HP %

%

Kangoo

a

11,34

100,00

b

11,70

0,36

103,17

c

11,76

0,42

103,70

d

11,94

0,60

105,29

4.3       Zhodnotenie vplyvu výživy a hnojenia na obsah Extraktu v sušine  zrnA jačmeňa jarného

Významným ukazovateľom kvality zrna jačmeňa sladovníckeho je obsah extraktu, ktorý podľa STN 461 100 – 5 má byť nad 81 %. Dosiahnuté priemerné výsledky obsahu extraktu v sušine  zrna jačmeňa jarného sú uvedené v tabuľkách 14-17. Obsah extraktu za jednotlivé odrody dosiahol 78,87 % (Xanadu), 80,60 % (Bojos), 80,93 % (Marthe), 79,73 % (Kangoo).

Variabilita obsahu extraktu v zrne jačmeňa jarného odrody Xanadu na hnojených variantoch v porovnaní s nehnojenou  kontrolou sa pohybovala v rozmedzí od 99,03 do-100,61 %. Obsah extraktu v sušine zrna bol najvyšší vplyvom organominerálneho hnojenia (79,01 %). Táto odroda reagovala na aplikáciu mimokoreňovej výživy Hakofyt na oboch sledovaných variantoch znížením obsahu extraktu (Tab. 14).

Variabilita obsahu extraktu v zrne jačmeňa jarného odrody Bojos na hnojených variantoch v porovnaní s nehnojenou  kontrolou sa pohybovala v rozmedzí od 98,41 do 99,18 %. Najvyšší obsah extraktu sme dosiahli pri kontrolnom variante (81,31 %). Podobne ako pri odrode Xanadu, aj pri tejto odrode bola reagcia na aplikáciu mimokoreňovej výživy Hakofyt na oboch sledovaných variantoch negatívna na obsahu extraktu (Tab. 15).

Variabilita obsahu extraktu v zrne jačmeňa jarného odrody Marthe na hnojených variantoch v porovnaní s nehnojenou  kontrolou sa pohybovala v rozmedzí od 99,40 do 99,90 %. Pri každom variante hnojenia sme dosiahli nižší obsah extraktu ako pri kontrole (tab. 16).

Variabilita obsahu extraktu v zrne jačmeňa jarného odrody Kangoo na hnojených variantoch v porovnaní s nehnojenou  kontrolou sa pohybovala v rozmedzí od 99,90 do 101,72 %. Najvyšší obsah extraktu sme dosiahli vplyvom NH4NO3 + Hakofyt. Táto odroda na aplikáciu mimokoreňovej výživy Hakofyt reagovala miernym zvýšením obsahu extraktu o 0,66 % (variant c) resp. o 1,36 % (variant d) v porovnaní s kontrolou (Tab. 17).

Tab. 14 Vplyv výživy a hnojenia na obsah extraktu odrody Xanadu

Odroda

Variant hnojenia

Extrakt %

Rozdiel

t.ha-1

%

Xanadu

a

79,01

100,00

b

79,49

0,48

100,61

c

78,74

-0,27

99,66

d

78,24

-0,77

99,03

Tab. 15 Vplyv výživy a hnojenia na obsah extraktu odrody Bojos

Odroda

Variant hnojenia

Extrakt %

Rozdiel

t.ha-1

%

Bojos

a

81,31

100,00

b

80,43

-0,88

98,92

c

80,02

-1,29

98,41

d

80,64

-0,67

99,18

Tab. 16 Vplyv výživy a hnojenia na obsah extraktu odrody Marthe

Odroda

Variant hnojenia

Extrakt %

Rozdiel

t.ha-1

%

Marthe

a

81,19

100,00

b

81,11

-0,08

99,90

c

80,70

-0,49

99,40

d

80,71

-0,48

99,41

Tab. 17 Vplyv výživy a hnojenia na obsah extraktu odrody Kangoo

Odroda

Variant hnojenia

Extrakt %

Rozdiel

t.ha-1

%

Kangoo

a

79,25

100,00

b

79,17

-0,08

99,90

c

79,91

0,66

100,83

d

80,61

1,36

101,72


5       DISKUSIA

Jačmeň jarný siaty má nezastupiteľné miesto v štruktúre rastlinnej výroby ako energetický zdroj pre výrobu kŕmnych zmesí a hlavne z dôvodu, že je základnou surovinou pri výrobe piva. Je však veľmi citlivou obilninou, ktorá veľmi výrazne reaguje na výkyvy počasia, na nedodržanie zásad pestovateľskej technológie a  agronomickej disciplíny, dôsledkom čoho je pokles výšky a kvality úrody zrna.

V poslednom období sa nášmu poľnohospodárstvu nedarí dopestovať dostatočné množstvo kvalitného sladovníckeho jačmeňa. Tento negatívny výsledok nemôžeme pripisovať len na úkor nepriaznivých poveternostných podmienok, ale chyby musíme vidieť aj v nedodržaní zásad pestovateľskej technológie (najmä v nedodržaní zásad výživy a hnojenia, osevného postupu) nesprávnej rajonizácii odrôd atď.

S cieľom zistenia vplyvu rôznych variantov hnojenia a mimokoreňovej výživy na výšku a kvalitu úrody jačmeňa jarného sme na Experimentálnej báze FAPZ - SPU v Nitre na pozemkoch Dolná Malanta založili poľný polyfaktorový pokus s  odrodami Xanadu, Bojos, Marthe a Kangoo.

pri pestovaní vysoko úrodných odrôd jarného jačmeňa zohráva významnú úlohu hnojenie dusíkom v optimálnych dávkach. Naše výsledky nepotvrdzujú názor Pilařa, 2002, Baiera et al. (2000), Bobčeka et al. (2004), podľa ktorých hnojenie jačmeňa jarného listovými hnojivami vedie k zvýšeniu úrody. Pri použití mimokreňovej výživy Hakofyt extra reagovali všetky testované odrody zvýšením úrody zrna v intervale od 20,63 % do 44,44 %.

Nižšie parametre kvality zrna jačmeňa sa väčšinou dávajú do súvislosti s nezvládnutou výživou, v ktorej dominantné postavenie majú dusík, teploty a rozdelenie zrážok vo vegetačnom období. Teploty, zrážky a vlastnosti pôdy urýchľujú alebo spomaľujú procesy premeny dusíka na prijateľné formy a tým ovplyvňujú aj jeho využiteľnosť a kumuláciu v jačmeni (Fecenko, 1997).

Obsah N látok sa zvyšoval so stúpajúcou dávkou minerálneho N. Za optimálny obsah hrubého proteínu Frančáková (1995) považuje rozpätie 9,5 - 10,5 %, za priaznivý 7,5 - 9,5 % a 10,5 - 11 %. Naše chemické analýzy na obsah bielkovín v sušine poukázali na jeho vysoký obsah v zrne. Z tohto pohľadu sa ako lepšia odroda javila Kangoo, kde sa obsah bielkovín pohyboval v intervale od 11,34 do 11,94 %.

Významným ukazovateľom kvality zrna jačmeňa sladovníckeho je obsah extraktu, ktorý podľa STN 461 100 – 5 má byť nad 81 %. Naše chemické analýzy na obsah extraktu v sušine poukázali na jeho nižší obsah v zrne. Pri obsahu bielkovín sa ako lepšia odroda preukázala Marthe, kde sa obsah extraktu pohyboval v intervale od 80,19 do 81,19 %.

Môžeme skonštatovať, že odroda ako aj hnojenie má významný vplyv na výšku úrody aj kvalitu zrna jačmeňa siateho jarného. Z hľadiska úrody zrna jačmeňa jarného, každá odroda pozitívne reagovala na mimokoreňovú výživu v kombinácií s tuhými hnojivami.


6       NÁVRH NA POUŽITIE VÝSLEDKOV

Zavedenie nových odrôd jačmeňa siateho jarného do pestovateľskej praxe, vyžaduje prehabenie a spresnenie ich odrodových charakteristík, z ktorých vyplýva potreba výskumne riešiť ich reakciu na výživu a hnojenie s ohľadom na výšku a kvalitu produkcie. K tomu má prispieť aj diplomová práca, ktorej cieľom bolo zistiť v rámci poľných polyfaktorových pokusov vplyv mimokoreňovej výživy na výšku a kvalitu produkcie zrna rôznych odrôd jačmeňa jarného.

Dosiahnuté výsledky poukázali na rozdielnu reakciu odrôd jačmeňa jarného na aplikáciu mimokoreňovej výživy, tak z hľadiska úrody ako aj z hľadiska technologickej kvality zrna. Zo sledovaných troch odrôd (Xanadu, Bojos, Marthe, Kangoo) na mimokoreňovú výživu kladne reagovali všetky. Podobne všetky odrody kladne reagovali na organominerálne hnojivo, i keď s menším prírastkom úrody zrna.

Vplyv prípravku Hakofyt v kombinácií s tuhými hnojivami na obsah bielkovín v zrne jačmeňa jarného nebol pozitívny. Dosiahli sme zvýšenie obsahu bielkovín v sušine o 0,62 až 6,38 %.

Nami dosiahnuté výsledky naznačujú, že jačmeň jarný v závislosti od odrody v suchých podmienkach je schopný využiť mimokoreňovú výživu. Nakoľko však ide iba o jednoročné výsledky odporúčame vo výskume pokračovať a definitívne odporúčania pre prax vyvodiť na základe viacročných výsledkov.


7       ZÁVER

V poľných polyfaktorových pokusoch založených na pozemkoch Experimentálnej bázy FAPZ – SPU v Nitre Dolná Malanta sme sledovali vplyv mimokoreňovej výživy na výšku a kvalitu úrody zrna  jačmeňa jarného odrody Xanadu, Bojos, Marthe a Kangoo.

            Z výsledkov, ktoré boli dosiahnuté v jednoročnom pokuse nie je možné vyvodiť platné závery, ale ich možno využiť ako čiastkové výsledky pre teóriu a prax v budúcich rokoch.

             


8          Použitá literatúra

1.      BAIER, J. - BAIEROVÁ, V. 2000. Listová hnojiva. 2 vyd. Střelské Hoštise : AGRA CZ a.s. 2000. 49 s. ISBN 80-238-5235-3.

2.      BÍZIK, J. - FECENKO, J. - LOŽEK, O. 1993. Dusík vo výžive jarného jačmeňa. In Sladovnícky jačmeň – výroba a zhodnotenie. Nitra : Dom techniky ZS VTS, 1993. s. 86-91.

3.      BOBČEK, I. 2004. Základné predpoklady širšieho využitia listovej výživy v praxi, In Naše pole, č. 9, 2004, s. 34- 35. ISBN 80-07-00235-9.

4.      CANDRÁKOVÁ, E. et al. 2000. Využitie jačmeňa na potravinárske účely. In Jačmeň – výroba a zhodnotenie. Nitra : VES SPU. 2000. 100 s.

5.      CSEKES, Z. 2002. Všeobecná rastlinná výroba. Nitra : SPU, 2000, 160 s. ISBN 80-7137-695-7.

6.      Demo, M. et al. 1995. Obrábanie pôdy. Nitra: VŠP, 1995. s. 197-198. ISBN 80-7137-255-2.

7.      DEMO, M. 1997. Regulačné technológie v produkčnom procese poľných a záhradných plodín. Nitra : SPU, 1997. 255 s. ISBN 80-7137-405-9.

8.      FAMĚRA, O. 1994. Problematická jakos sladovníckeho jačmene v posledných ročnících. In Úroda, roč. 42, 1994, č. 10, s. 16.

9.      FECENKO, J. 1997. Aktuálne problémy výživy a hnojenia rastlín v SR. In Agrochémia. roč. 1, č. 1, 1997. s. 13-15. ISSN 1335-2415.

10.  FECENKO, J. - LOŽEK, O. 2000. Výživa a hnojenie poľných plodín. Nitra : SPU, 2000, 442 S. ISBN 80-7137-7775.

11.  FRANČÁKOVÁ, H.. 1995. Požiadavky na kvalitu rastlinných produktov pri nákupe. Nitra: UVTIP, 1995. 100 s. ISBN 80-85-330-24-5.

12.  Hanes, J. – Mucha, V. – Sisák, P – Slovík, R. 1993. Charakteristika hnedozemnej pôdy na výskumno - experimentálnej báze AF VŠP Nitra Dolná Malanta. Nitra : VŠP, 1993. 39 s. ISBN 80 – 713 7 – 097 – 5.

13.  HOLKOVÁ, S. et al. 2003. Jačmeň: biológia, pestovanie a využívanie. Nitra: Agrogenofond, 2003. 186 s. ISBN 80-969068-2-8.

14.  KANDERA, M. 1993. Účinok hnojenia dusíkom na úrody zrna jačmeňa a jeho kvalitu. In Rostlinná výroba, 5/1993, s. 481 – 489

15.  KOTVAS, F. 2002. Analýza súčasného stavu a potrieb vo výžive hustosiatych obilnín v SR. In Pestovanie a využitie obilnín v treťom tisícročí : Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, 1. Vyd. Nitra : Agroinštitút, 2002. 298 s. ISBN 80-7139-091-7.

16.  KOVÁČIK, P. 2009. Výživa jačmeňa jarného dusíkom, fosforom a draslíkom. In Naše pole, roč. 13. s. 16-18. ISSN 1335-2466.

17.  KRIŠTÍN, J. et al. 1987. Technológia rastlinnej výroby. Bratislava : Príroda, 1987. 182 s. ISBN 64-003-87.

18.  KRAUSKO, A. et al. 1980. Jarný jačmeň. Bratislava, Príroda, 1980, ISBN 64-078-80

19.  KUBINEC, S.: Vplyv hnojenia dusíkom a ošetrovania jarného jačmeňa pesticídmi na úrody zrna a niektoré kvalitatívne znaky. In: Jačmeň, výroba a zhodnotenie (Zborník z odborného seminára so zahraničnou účasťou, Nitra, 1.marca 2000). Nitra: VES SPÚ v Nitre, 2000, s. 38–41. ISBN:80-7137-681-7.

20.  KUBINEC, S. et al. 1998. Progresívne technológie pestovania jarného jačmeňa. Piešťany : VÚRV, 1998. 82 s. ISBN 80-88720-03-6.

21.  KULÍK, D. - LÍŠKA, E. 1995. Niektoré aspekty pestovania jarného jačmeňa. In Agroekologické a ekonomické aspekty pestovania hustosiatych obilnín na Slovensku : Zborník z medzinárodnej konferencie, Nitra : Dom techniky ZS VTS, 1995. s. 115-118. ISBN 80-236-0066-4.

22.  KULÍK, D. 1995. Vplyv vybraných pestovateľských faktorov na úrodu jarného jačmeňa. In Rostlinná výroba, roč. 41, č. 1, 1995, s. 1-4.

23.  LÍŠKA, E. - KOLLÁR, B. 1992. Striedania plodín a osevné postupy. Nitra : VŠP, 1992, 157 s. ISBN 80-7137-022-3.

24.  LOŽEK, O. 2000. Racionálna výživa a hnojenie jarného jačmeňa so zreteľom na sladovnícku kvalitu zrna. In Jačmeň - výroba a zhodnotenie. Nitra : SPU, 2000, 81 s. ISBN 80-7137-681-7.

25.  LOŽEK, O. 2000. Efektívnosť honejnia vybraných poľ. plodín priemyselnými hnojivami. In: Agrochémia, roč. 4. 2000, č. 3, s. 4 – 6.

26.  MAČUHOV Á, K. 1990. Pestovanie obilnín. Bratislava, Príroda, 1990, 209 str., ISBN 80-07-00235-9.

27.  MOLNÁROVÁ, J. - ŽEMBERY, J. 1999. Obilniny II. Pestovanie jarných hustosiatych obilnín a jačmeňa ozimného. ÚVTIP : Nitra, 1999, 102 s., ISBN 80-853330-65-2.

28.  MOLNÁROVÁ, J. – HOREVAJ, V. 2008. Faktory ovplyvňujúce výšku a kvalitu úrody sladovníckeho jačmeňa. In Ječmenářská ročenka 2008, Praha 2 : Výzkumný ústav pivovarský a sladařský, 2008. s. 128-137. ISBN 80-86576-25-6.

29. MOLNÁROVÁ, J. 1994. Špeciálna rastlinná výroba - obilniny. Príroda : Bratislava, 1994.

30. MOLNÁROVÁ, J. 2004. Význam listového hnojiva Campofort fortestim – alfa vo výžive jačmeňa siateho jarného. In Úroda, roč.8, 2004. č. 4, s. 40 – 41, ISSN 1335-2466.

31.  MOLNÁROVÁ, J. 2006. Situácia na úseku pestovania jačmeňa jarného v SR a možnosti ovplyvnenia úrody zrna. In Sborník s konference ,, Úspešné plodiny pre veľký trh – Ječmen a cukrovka,, 2006. [online], [cit. 2008-01-02]. Dostupné na internete: www.agris.cz/etc/textforwarder.php?iType=2&iId=151278.

32.  PAČUTA, V. - ČERNÝ, I. - KARABÍNOVÁ, M. - PEŤKOVÁ, J. 1999. Využitie kvapalných hnojív na báze bioaktívnych prírodných látok pri pestovaní repy cukrovej. In Zborník referátov z tretej vedeckej celoslovenskej repárskej konferencie v Nitre. Nitra: Agrotár, 1999. s. 102 – 106. ISBN 80 - 88946 - 03 - 5.

33.  PALACKA, Š. 2000. Jačmeň - výroba a zhodnotenie. In  Jačmeň - výroba a zhodnotenie. Nitra : SPU, 2000. s. 5. ISBN 80-7137-681-7.

34.  PETRTÝL, I. 2007. PRP SOL – recept na zvýšení půdni úrodnosti. In Listy cukrovarnické a řepařské, roč. 123, 2007, č.1. s. 22-23. ISSN 1210-3306.

35.  PILAŘ, M. 2002. Úloha listových hnojív Campofort v komplexním systému hnojení obilovín. In Pestovanie a využitie obilnín v treťom tisícročí. Nitra, 2002. ISBN 80-7139-091-7.

36.  PRUGAR, J. - HRAŠKA, Š., 1989. Kvalita jačmeňa. Bratislava : Príroda, 1989. 228 s. ISBN 80-07-00353-3.

37.  ŠIŠKA, B. - REPA, Š. - ŠPÁNIK, F. 1997. Agroklimatická charakteristika roku 1996 v Nitre. Nitra: SPU, 1997, 45 s. ISBN 80-7137-362-1.

38.  Špaldon, E. et al. 1982. Rastlinná výroba. Bratislava : Príroda, 1982. 628 s.

39.  špánik, f. - repa, š - šiška, b. 1996. Klimatické a fenologické pomery Nitry (1961 – 1990). Bratislava : SAV, 1996. 60 s.

40.  TOBIÁŠOVÁ, E. - ŠIMANSKÝ, V. 2009. Kvantifikácia pôdnych vlastností a ich vzájomných vzťahov ovplyvnených antropickou činnosťou. Nitra : SPU, 2009. 114 s. ISBN 978-80-552-0196-2.

41.  VADÁSZ, J. 1997. Huminsavak és fulvosavak a növény életfolyamatokban. Veszprém: Pro – Comp Kft, 1997. 211 s.

42.  VAŠÁK, J. – BEČKA, D. – CIHLAŘ, P. – ČERNÝ, L. – MIKUŠÍK, V. Vplyv aplikácie listových hnojív na vlastnosti semena ozimnej repky, jačmeňa jarného a maku siateho. In Naše pole, roč. 13, č. 4, ISSN 1335-2466.

43.  VESTNÍK. Listina registrovaných odrôd. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, roč. 37, 2009.

44.  Dostupné na internete: http://www.condit.nl/sk/home/. [cit. 30-03-2009].

45.  Dostupné na internete: http://www.agrospra.sk/produkty/amofos. [cit. 30-03-2009].

46.  Dostupné na internete: http://www.chemko.sk/?id=100_4_1&lang=sk [cit. 30-03-2009].

47.  Dostupné na internete: http://www.agrospra.sk/produkty/dusicnan-amonny. [cit. 30-03-2009].

48.  Dostupné na internete: http://www.agrospra.sk/produkty/draselna-sol. [cit. 30-03-2009].

49.  Dostupné na internete: http://www.hadeko.sk/hakofytextra.html. [cit. 30-03-2009].


PRÍLOHY

Priemery a 95 % - né konfidenčné intervaly



Fotogaléria

 

Obrázok 3: Príprava pôdy pred sejbou

Obrázok 4: Vymeriavanie variantov jačmeňa jarného siateho

 

Obrázok 5: Jačmeň jarný siaty vo fáze odnožovania

Obrázok 6: Fáza kvitnutia

 

Obrázok 7: Experimentálna báza FAPZ SPU Dolná Malanta

Obrázok 8: Porast v plnej zrelosti

 

Obrázok 9: Detail jačmeňa jarného siateho vo fáze mliečnej zrelosti

Obrázok 10: Porast jačmeňa siateho jarného vo fáze mliečnej zrelosti

 

Obrázok 11: Detail jačmeňa jarného siateho v plnej zrelosti

Obrázok 12: Porast jačmeňa siateho jarného vo fáze mliečnej zrelosti

DISTRIBUIE DOCUMENTUL

Comentarii


Vizualizari: 3273
Importanta: rank

Comenteaza documentul:

Te rugam sa te autentifici sau sa iti faci cont pentru a putea comenta

Creaza cont nou

Distribuie URL

Adauga cod HTML in site



Termeni si conditii de utilizare | Contact
© SCRIGROUP 2019. All rights reserved