Najkratší utajovaný slovník slovenského jazyka

V Ý B E R

II.

Najkratší utajovaný

slovník slovenského jazyka

- pre celú rodinu -

Len úvodom

Predchádzajúce slovníky slovenského jazyka mali jeden veľký nedostatok: malú, no z hľadiska frekvencie v hovorovej reči veľmi významnú oblasť lexiky pred verejnosťou buď zatajili, alebo prezentovali vo veľmi obmedzenej podobe a občas bohužiaľ aj skreslenej. Situácia, ktorá takto vznikla, možno označiť za kurióznu: civilizovaný národ sám pred sebou tají časť svojej slovnej zásoby!

Námietka, že väčšina používateľov jazyka výrazy, o ktorých je reč, aj tak dôverne pozná, neobstojí; absencia ich exaktného lexikografického spracovania vedie k rozličným mylným názorom, poverám a mýtom. Jedným z nich je napr. názor, že najužšie jadro – takpovediac najsilnejšiu časť – tvorí štyri či päť základných slovných koreňov ( v tejto súvislosti sa obyčajne spomínajú chuj, kokot, kurva, jebať, piča). Nuž, 234 hesiel nášho slovníka poukazuje na skutočnosť, že problematika je omnoho, omnoho komplikovanejšia. Tak povedzme, kurva, už vzhľadom na jej väčší výskyt v beletrií a publicistike, leží, čo sa stupňa spoločenského tabu týka, voľakde medzi už spomínanými termínmi a menej vulgárnymi srať, šťať, riť, grcať; máme tu výrazy ako gec, kotón, cicina, prdieť, trt, predstavujúce celé spektrum intenzít a významov, zastupujú slová trtkať, mrdať a ďalšie.

Etymologický slovník jazyka českého a  slovenského V. Machka (Praha, NČSAV, 1957) poukazuje na praslovanský pôvod podstatného mena kurva – uvedený tvar sa nevyvinul z nemeckého hure, ale skôr opak je pravdou; všeslovanské jebať odvodzuje svoj pôvod až kdesi v staroindickom yábhati. Z iných prameňov zase vyplýva, že slovo kokot nie je azda odvodeninou z franc. cocotte, ale zo staroslovienskeho kokot, ktoré malo, okrem iného, aj význam kohút. V tejto súvislosti nás už potom vôbec neprekvapí, že aj slovanský pôvod termínu piča resp. pizda (neskôr prešiel o.i. do maďarčiny), sa javí tiež už ako dostatočne preukázaný. Uvedené fakty a napokon aj fakt, že všetky tieto slová sa vyskytujú v našej slovnej zásobe, v slovnej zásobe používanej na našom území, nás oprávňujú vysloviť tvrdenie, že tak ako angličtina svojím futbal, klub, gól, francúzština výrazmi toaleta, kravata, krém, ruština sputnikom a perestrojkou, či čeština svojím robotom, tak slovenčina práve oblasťou spra-covanou v našom slovníku, prispieva svojím vkladom do medzinárodnej lexiky.

Záverom chceme poďakovať mnohým inštitúciam, stavebným a poľnohospodár-skym podnikom, študentským domovom, umeleckým klubom, ale najmä vojenským útvarom , ktoré nám vyšli v našich bádaniach v ústrety.

Boli by sme radi, keby slovník prispel k zvyšovaniu jazykovej kultúry u nás. Heslá nášho slovníka sa dajú použiť dvojako: buď na rozšírenie slovnej zásoby, alebo naopak, na jej zúženie. V obidvoch prípadoch slúži na uľahčenie orientácie nasledujúca približná klasifikácia.

Klasifikácia hesiel

z hľadiska spoločenského tabu

Z hľadiska spoločenskej vhodnosti, respektíve nevhodnosti rozoznávame tieto štyri stupne:

I.        tabu vo verejnom prejave a v masmédiách sa nevyskytujú, v literatúre veľmi zriedka. Rastúci výskyt zaznamenávame až v poslednom čase. Patria sem: chuj, jebať, kokot, piča a slová z nich odvodené.

II. silne vulgárne – v masmédiách a verejnom prejave sa vyskytujú veľmi zriedka, v literatúre zriedka. Spolu so slovami I. stupňa sú všeobecne považované za nepriateľné aj v akejkoľvek spoločenskej situácií. Typickým reprezentantom je kurva a príbuzné tvary.

III. vulgárne – na verejnosti a v literatúre sa vyskytujú tiež veľmi zriedka, sú však tolerované v istých spoločenských situáciách (jednoduchý humor a pod.). Patria sem hlavne hovno, srať, šťať, riť a odvodeniny.

IV. slabo vulgárne – tvoria prechodový stupeň medzi vulgárnymi a nižšími hovorovými výrazmi. Nepovažujú sa ešte za vhodné vo verejnom prejave, ale v hovorovej reči sa tolerujú. Ich reprezentantmi sú prdieť, trt, prča, fuňa, cicvor a iné.

U niektorých slov sa stupeň ich spoločenského tabu nedá presne určiť; nanajvýš je možné stanoviť isté rozmedzie. Tak freguma, gec, koton sa pohybuje zhruba niekde v rozmedzí I. a II. stupňa, grcať a jeho odvodeniny medzi stupňami III. a IV., slová cicina a cicinbrus možno zaradiť medzi II. až IV. stupeň. Zoslabené slová sú spravidla kladené o jeden stupeň nižšie, ako slová pôvodné: trtkať a odvodeniny sa nachádzajú kdesi v rozmedzí I. až III. stupňa, tvary s mrdať o niečo nižšie, približne medzi II., a III. stupňom. Slovo jebák býva niekedy pociťované nie v I., ale v II., ba dokonca až v III. stupni.

Uvedené delenie je len približné. V sporných prípadoch treba vždy vychádzať z momentálnej situácie, okolnosti a kontextu.

B

buzerant,-a, mn.č. -i m homosexuál (V tom lokále sa schádzajú samí b-i.)

zdrob. fam. buzík

C

cicina, -y, -cín 1. pohlavný úd (Schovaj si tú c-u do nohavíc, sú tu ľudia!)

2. hlupák, naivný človek (Mal u žien úspech, aj keď sa pri tom vždy tváril ako c. – ale možno práve preto.)

3. darebák, tyran (Nový vedúci je strašná c., nechce mi podpísať dovolenku. Je to c. vyjebaná, nebude a nebude robiť.)

4. figliar, huncút (Ty c. vyjebaná, ty si ma ale dostal! Stal tam ako c., ako hlupák, ako svätý za dedinou.)

zjemn. frčina

cicinbrus, -a, mn.č. -i m. truľo, hlupák, odkundes (Taký c. – a chcel byť starostom!)

cicvor, -a, mn.č. -i. m. hlupák, chumaj, truľo (Ten senilný c. ma nebude poúčať!)

čurak i čurák nespr. pozri cicina,chuj, kokot

čurina nespr. pozri: cicina, chuj, kokot, piča

D

dodrbať nespr. pozri: dodtrtkať, domrdať, dojebať

dogrcať, -ia, -ajú dk. dokončiť vracanie (Pozri sa, či už d-l.)

ndk. dogrciavať / dogrcať sa, povracať sa (Málo chýbalo a bol by sa nám d-l v električke)

ndk. dogrciavať sa

dojebať, -e, -ú dk. 1. ukončiť súloženie, dokefovať (Keď d-l, zistil, že sa mu pretrhla frcguma.)

2. (koho) dobiť, zmlátiť (D-l ho tak, že zostal ležať.)

3. (koho) pokarhať, vyhrešiť (D-l ho ako sirotu, lebo nesplnil rozkaz.)

4. (koho) dokončiť karhanie, hrešenie (Keď ho d-l, poslal ho naspäť.)

5. (koho nahnevať, nazlostiť, dožrať (To, čo mi povedal, ma už celkom vážne d-lo.)

6. (čo) definitívne pokaziť, zničiť (D-l si tú stoličku tak, že sa už na nej vôbec nedá sedieť.)

dojebkať (nár.) (koho pomilovať (Išlo dievča do školy, učiti sa písmo, tak ju chlapci d-li, ledva domov prišlo) Minárik)

dotrtkať (zjemn. ku 1,6)

domrdať (zjemn.ku 1,3,4)

dojebať sa  1. ublížiť si, zraniť sa (D-l sa pri autonehode.)

2. prísť, doterigať sa (D-li sme sa tam, no krčma bola zatvo-rená.)

dotrtkať sa / dojebať si  1. doráňať, poraniť si (D-l si koleno pri futbale.)

2. pokaziť si, poškodiť (Na tých kameňoch si d-š sklznicu.)

zjemn. dotrtkať si, domrdať si

dojebnúť, -e, -ú, -bol dk. (koho) doraziť, dobiť (D-l ho poslednou ranou.)

dojebnúť sa (čím) doraziť sa (napr. pri pijatike) (D-l sa veľkým pohárom borovičky.)

domrdať, -á, -ajú dk pozri: dojebať

dopičovať, -uje, -ujú dk. prestať pičovať (Ak si d-l, tak sa vráť ku svojej práci.)

doprdieť, -í, -ia dk. dokončiť vypúšťanie plynov z konečníka (Ak si d-l, tak otvor okno.)

dosrať, -serie, -serú rozk. 1. dokončiť sranie (D-r už konečne a pusti ma, lebo nevydržím!)

2. (čo) pokaziť (Na predošlom poste d-l všetko ,čo sa d. dalo a tak ho preložili ku nám.)

dosrať sa 1. vypustiť nevdojak, nechtiac výkaly (Čo si sa d-l, keď sa tak vlečieš?)

2. chovať sa zbabelo (Keď mu pohrozili prokurátorom, d-l sa a všetko vybľabotal.)

dosrávať sa, -a, -ajú

došťať, -ští, -štia rozk. došti 1. dokončiť močenie (D-te a nástup.)

2. dosiahnuť močením (Ukáž ako ďaleko d-š!)

došťať sa  mimovoľne, nechtiac vypudiť moč, pomočiť sa

ndk. doštiavať sa,-a,-ajú

dotrtkať, -á, -ajú dk. pozri: dojebať

drb nespr. pozri: mrd, jeb

drbačka nespr. pozri: mrdačka, trtkačka, jebačka

drbák nespr. pozri: jebák

drbať nespr. pozri: mrdať, trtkať, jebať

drbko nespr. pozri: jebko, trtko

drbnúť nespr pozri: mrdnúť, jebnúť

drnkať, -á, -ajú ndk. pozri: honiť

F

fas (maď.) nespr pozri: chuj, kokot, cicina

fajčiť, -í, -ia rozk. fajči (komu, čo i bezpredm.) pohlavne ukájať muža ústami (Fajčila mu ho vždy s láskou.)

fasovina nespr pozri: chujovina, kokotina

frcguma i prcguma, -y,

-gúm mužský gumový ochranný prostriedok proti oplodneniu alebo po-hlavnej nákaze, prezervatív

frčina, -y, -ín pozri: cicina

fuňa, -e, pozri: piča

G

grc, -u, m. vyvrátená hmota, výgrcok; spravidla obsah jedného žalúdka (Psí g.)

grcanina, -y, vydávená, vyvrátená matéria

výgrcok (všeobecne) (Všade páchla g.)

grcať, -ia, -ajú ndk vracať, dáviť (Ak by ti bolo treba g., povedz - zastaneme na chvíľu.)

gec zastar. i gäc, -u, m. mužské semeno (Zotrel jej z nohy g.)

gecovať, -uje, -ujú ndk. striekať g.

H

hajzeľ i hajzel, -zľa m. 1. záchod (H. to je pre mňa jediné miesto v dome, kde mám aspoň na chvíľu pokoj.)

2. pren. nečisté, škaredé, neporiadne miesto, neporiadok

(Páni, vaše ctené obydlie, ktoré práve vidím pred sebou, to sa už nedá označiť prostým slovom bordel, to je hotový h. a aj to je slabé slovo.)

3. darebák, sviniar, odroň (Myslím, že nie kokot, ale h. je preňho to správne označenie.)

zdrob. zjemn.hajzlík, -a, m.

honiť, -í, -ia ndk (koho, čo i bezpredm.) pohlavne sa ukájať vlastnými silami; onanovať, masturbovať (hlavne muži) (Keď som bol mladý, tak som si h-l každý deň, niekedy i dvakrát.)

hovno I., -a, -vien s. výkaly, lajno, stolica ( do pekla dajú ma v sude, čo je plný h-a. veru, vstúpil som; a hovorím ti, radšej som mal do h-a !)

hovienko,-a,-nok s. zjemn.

hovno II. cit. i čast 1. hrubý prejav silného záporu, nie, čerta, paroma, figu

(Ale ten jeho myslel si, že niekoho spasí svojimi myšlienkami. H. Neodolal som). (Šimečka)

2. nič, pren. niečo bezvýznamné, zanedbateľné

(Čo som ? H.!)

3. vyjadrenie prekvapenia, úžasu (Ale h.! Naozaj spadol do vody ?)

hovniak nár. papľuh, odkundes

zahovnený príd. hnusný, odporný (Zahovnený život.)

CH

chuj I.-a, mn.č. -e,

-i/-ovia m.  1. pohlavný úd, kokot

(Všade sa vystatoval dažkou svojho ch-a.)

2. darebák, odroň, kokot (Ešte som si nevypil, ale vám vravím: si ch., po slovensky si hybaj !) Tatarka

chuj II. cit. i čast. 1. hrubý zápor, nie (Aby som si vzal službu zaňho? Takýto ch.!)

2. nič, veľmi málo (Ešte si ch. dokázal a až sa tu rozdrapuješ.)

* na ch-a - nanič; *pre ch-a - pre nič za nič; *ch. s ním - nech ho čert (parom) berie; *urobil si z ch-a pána - má veľa detí

chujovský i chujový príd. hlúpy, zlý (Bola nesmierne ch-á zima.)

chujovina, -y, -vín 1. pletka, nezmysel, haraburdie (Všetci sa tu nudia – povedal, sfúkol z piva penu a stiahol na dúšok celú polovicu, - alebo sa chľastá, alebo každý rozpráva tie svoje ch-y.) Kolenič

2. nerozumný čin, hlúposť (V mladosti som porobil fúru ch-ín.) *nerob ch-y - neblázni; nerob drahoty

J

jeb I. cit. buch, bác (J. a bolo to v piči! Bomby vybuchovali: j.! J.!)

jeb II. nár. zálety (Keď som išiel na j-y, svietil mesiac na nebi.)

jebačka, -y, -čiek 1. súloženie (A keď budem zväzáčka, ej to bude j.!)

2. krásavica, pohlavne príťažlivá žena (Vyrástla z nej taká j., že len pri púhom pomyslení sa všetkým slinky zbiehali.)

3. drina, piplavá práca (Bola to strašná j., kým sme to znovu zmontovali.)

zjemn. k 1, 3 trtkačka, mrdačka

jebák, -a, -y m. vyrážka, vriedok, uhor (Môžem ti povytláčať j-y ?)

zajebákovaný príd. pokrytý jebákmi (Z-á tvár.)

jebáreň, -rne miesto, kde sa mnoho jebe, alebo mnohých jebú, alebo mnohým jebe – prípadne aj súčasne viacero týchto činností; blázinec (Nepoznám väčšiu j. ako náš útvar.)

jebať, -e, -ú ndk. 1. súložiť; kefovať, frcať, prcať, preťahovať, milovať, pichať

(„Človeče, tí j-ú ,“ zamrmlal ranený.) Mňačko (Keď som nej-l, mal som v jej pičke palec, ) Cavaliere

2. (koho) karhať, hrešiť (Pozval si ho ráno na koberec a odvtedy ho j-e.)

3. (komu) strácať rozum, blaznieť (Tebe j-e ? Nechaj ho, nevidíš, že mu j-e ?)

4. (koho) mrzieť, hnevať, zlostiť (Strašne ma j-e, že som mu jednu nejebol. Nej-b ma, lebo ťa dojebem.)

5. (do koho) udierať, vrážať (J-l do toho ako zmyslov zbavený.)

6. (na koho, na čo i koho, čo) nestať o niekoho, o niečo, opovrhovať niekým, niečím ( Ty si minister, veľký káder. Ale ja ťa j-m.) Tatarka

(„Á, j-m taký život,“ hundral, pretože Jožko už zasnene vytáčal číslo) Šimečka

(j-b na ňu, nájdeš si inú; na tak prémie im môžem j.; môžem to j.)

7. (čo) kaziť, zle vykonávať (Pekne j-š tú výslovnosť!)

8. nadávka, otca tvojho, bisťu (J-m ti dušu). (Ešte, ešte, bože, dosadni, j-m ti, koza, ceckatá, tesná) Tatarka

* j-li to Rusi - nech to čert (parom) berie opak k 1-7 jebávať

zjemn. k 1-7 trtkať

zjem. opak. k 1 trtkávať

zjem. k 1,2,3,7 mrdať

opak. k 1,7 mrdávať

jebať sa  1. (o čo i bezpredm robiť drahoty, vzpierať sa (Čo sa j.š, keď si spravodlivý?

2. (v čom, s čím) strácať čas, moriť sa, blúdiť (J-li sme sa v lese vyše dve hodiny .J-l som sa s tým príkladom vyše dva dni.)

3. ísť (J-li sa po trati.)

zjemn. k 1,2 trtkať sa

jebať si škrabať si (Bude to dobré, len si to nesmieš j..)

zjemn. trtkať si

jebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. padnúť, klesnúť na zem (J-l do priekopy.)

2. (komu) stratiť rozum, zblázniť sa (Jemu asi j-lo, keď tak vyvreskuje.)

3. (koho, čo) hodiť, položiť, dať, pridať (J-ni tam trocha papriky, nech je to ostré. J-lo ho o zem.)

4. (do koho, do čoho) vraziť (Keď sa vracal domov, zbadal Jana, nechcel doňho j., a tak j-l do stapa.)

5. (komu) udrieť, vraziť jednu (Takú mu j-l, že mu stena j-la druhú.)

zjemn. ku 3,5 mrdnúť

jebnúť sa 1. (po čom i do čoho) udrieť sa (J-l sa do nohy sekerou. J-l sa po prste kladivom.)

2. (do čoho) hodiť sa (J-l som sa do postele.)

zjemn. k 1 mrdnúť sa

jebnúť si  1. udrieť si (J-l si lakeť.)

2. dať si, dopriať si (J-l si pol deci.) zjemn. mrdnúť si

jebo, -a, mn.č. -ovia, m. 1. ten, kto je jebnutý (Čudujem sa, ako mohli zveriť takú funkciu takému j-ovi.)

2. ten, ktorý sa jebe (Je to strašný j., všetko mu veľmi dlho trvá.)

jebko, -a  m.zdrob. k 1 : hlupáčik, truľko,

zjemn. trtko, -a m.

jebung nespr pozri: pojeb

K

kokot I.-a, mn.č. -i/-y m 1. pohlavný úd (K. a piča majú vlastný rozum.)

2. hlupák, darebák, odroň, chuj (Ja som mu veril! Ja, starý k.!) Mikloško

kokot II. cit. i čast 1. hrubý zápor, nie (Myslí si, že zaňho budem robiť – konský k.!)

2. nič (K. vieš, k. si videl, k. spravíš. Čo vidíš ? K.)

3. oslovenie, zvolanie, človeče (Ty k.! Vieš, ty k., kto napísal Hájnikovu ženu?)

4. ejha, doparoma, v ot. naozaj?, fakt? (A zrazu tam stála celá holá K.! Neverím!)

kokotský  hlúpy, stupídny (Viedol neobyčajne k-é reči. Je to veľmi k-á zákruta, ľahko sa tam vyjebeš.)

kokotina, -y, -tín ž. 1. pletka, haraburdie, nezmysel (oproti pičovine viac duchovnej ako materiálnej povahy (Nech robí, čo robí, stále myslím iba na k-y. Pľúca mi ničí nikotín a fúra iných k-ín.)

2. nerozumný čin, hlúposť (Veru, veru, vyviedol si peknú k-u, môže ťa to stáť kariéru.)

* nerob k-y - nerob drahoty, neblázni

kotón, -a m. mužský gumový ochranný prostriedok proti oplodneniu al.

pohlavnej nákaze; frcguma

krámy, -ov, m. pomn pravidelné krvácanie z rodidiel u žien; menštruácia (Zase je to v riti, k. prišli.) Šimečka

kujebák, -a m. človek, zdatný v milovaní (Dostal ich všetky do postele, k. jeden.)

kurevník, -a zastar.

i kurváč, -a, m  1. smilník, nehanebník; hrubá nadávka záletnému mužovi  (Pripravil ju o nevinnosť, k. jeden!

2. figliar, prefíkanec (Ten váš Jožko, to je teda pekný k., na toho si treba dávať pozor!)

kurevstvo, -a, -stiev nár

i kurváčina, -y, -ín ž. 1. nehanebný, odporný skutok (Viem pochopiť všeličo, ale napísať také čosi do novín, to už je veru k.)

2. niečo zlé, nepríjemné, pľuhavstvo (Neviem, kde som sa mohol tým k-om nakaziť!)

kurva I. -y, -riev ž. 1. ľahká žena, prostitútka (Čistý môže byť len ten, kto už zhrešil a kajal sa a najvernejšiu ženu treba hľadať medzi hriešnicami, ktoré tí, čo sa cítime nimi urazení a ponížení, nazývame k-ami.) Ursiny

pren hrubá nadávka záletnej žene (Ty si moja ruská k.!) Tatarka

darebák, podliak (mužského aj ženského rodu) (Aký je rozdiel medzi prostitútkou a k-ou? Prostitútka je povolanie, k. charak-ter.) Kalina

3. prefíkanec (mužského aj ženského rodu) (To je veľká k., toho neojebeš.)

* k. vyjebaná - poriadna k., darebák všetkými masťami mastený

* načo sú ti tie k-y - načo je ti to haraburdie

* skurvysyn - darebák, sviniar

zdrob. kurvička, kurevský príd. odporný, hnusný (Je už načase, aby zrušili tie k-é predpisy.)

kurva II. prísl. výrazne zosilňuje výraz ku ktorému patrí; značne, veľmi

* k. chlap - vytrvalý, odolný, prefíkaný; húžva

kurva III. cit. 1. zahrešenie; doparoma, bisťu (K. im, - zareval Špinavec, - tí šlapú.) Kolenič ( .. - k. aj s komisiami, aj tak ma vyrazia ..) Kolenič (K., pomknite sa trochu!)

2. vložka, vsuvka v reči (oddeľuje sa čiarkou)

(Tak mu k., hovorím, že, k., aby doniesol tú dosku, k..)

kurviť, -í, -ia ndk.  (koho) zneucťovať ženu (A nás budete k., aby sme mohli uživiť svoje deti?) Kráľ

2. (čo) zle vykonávať, kaziť (Koľko som ťa to učil - a stále to k.!)

kurviť sa  1. prostituovať, predávať sa (K-la sa za polievku a pivo.)

(pren. K-l sa, aby ho spravili zaslúžilým umelcom.)

2. kaziť sa (Tou jazdou po výmoľoch sa auto čoraz viac a viac k-í.)

M

mrd I., -a m. zálet, jebačka (Bol to dobrý mrd.)

mrd II., cit. 1. buch, bác; jeb (M.! a už ležal na zemi.)

2. vyjadruje pomykávanie, potrhávanie, šklbanie (M. sem, m. tam - jej zadok upútal všetkých chlapov na námestí.)

mrdačka, -y pozri: jebačka

mrdať, -á, -ajú ndk. 1. mykať, potrhávať, pošklbávať (m. plecom, fúzami; m. chvostom)

2. pozri: jebať

mrdnúť, -ne, -nú, -dol dk. 1. myknúť, trhnúť, šklbnúť (m. plecom, m. chvostom)

mrňa, -e ž. pozri: piča

N

nadrbanec nespr. pozri: najebanec

nadrbať nespr. pozri: namrdať, natrtkať, najebať

nagrcať, -ia, -ajú dk. naplniť vracaním (n-l do umývadla)

najebanec, -nca m. opitý človek, opilec

najebať, -e, -ú dk. 1. (čo) nahádzať, vložiť (N-b všetky tie pičoviny do jamy.)

2. (koho) nahnevať, nazlostiť (Dávaj si na mňa pozor – aby si ma nen-l.!)

ndk. najebávať, -a, -ajú

najebať sa 1. opiť sa (N-l sa ako sirota.)

2. vojsť, natlačiť sa (n-lo sa ich tam dvesto; natlačilo sa ich tam dvesto)

ndk. najebávať sa; zjemn. natrtkať sa; zjem. k 1 namrdať sa

najebnúť, -e, -ú, -bol dk. naštartovať (Nepodarilo sa mi n. motorku.)

namrdať, -á, -ajú dk. pozri: najebať

napičovať, -uje, -ujú dk. natárať (n-l o tebe kopu nehorázností)

naprdieť, -í, -ia, -el dk vyplniť plynmi z konečníka (Chlapci - dobre ste tu n-li: vzduch je tu na jednotku.)

nasrať, -serie, -serú

rozk. naser dk. 1. vypustiť niekam výkaly (n-li do klavíra)

2. (koho) nahnevať, nazlostiť(mňa tak ľahko nen-š ndk. ku 2 nasierať

nasrať sa (na koho, na čo i ku 2) nahnevať sa, nazlostiť sa ndk. nasierať sa

našťať,-ští,-štia rozk. našti dk. vypustiť niekam moč (napr. do umývadla)

natrtkať, -á, -ajú dk. pozri: najebať

nedomrdok, -dka,

mn.č. -ovia nár. nedôchodča, nedorastok, nedostatočne vyvinutý, zakrpatený, nedorastený tvor (Bol to taký n., nikdy z neho nič poriadne nebolo.) Moravčík

O

objebať, -e, -ú, dk. 1. (čo, čím) obložiť, obhádzať (o. zadnú stenu vápnom)

2. (čo) obtrhať, obrúbať, obrezať, oblámať (o. konáre od kmeňa)

objebávať, -a, -ajú 1. ndkk. k 1,2 obťažovať, obšmietať sa (Nedal jej pokoj, stále ju o-l.)

objebávač, -a m. ten, čo obťažuje (Bol to taký o., každá žena sa mu radšej vyhla.)

obsrať, -serie, -serú

rozk. obser dk (čo) pošpiniť dookola výkalmi ndk. obsierať, -a, -ajú

obšťať, -ští, -štia

rozk. obšti dk. (čo) vypustiť na niečo moč, pomočiť ndk. obštiavať

odjebať, -e, -ú, -bal dk. 1. (čo) stratiť, dať preč (Budete si musieť spomenúť, kde ste o-li ten guľomet.)

2. (čo) odhodiť (O-b tú klobásu, veď vidíš, že je zelená!)

3. (čo) odraziť, odtrhnúť (. sa chodí po vodu, až sa ucho o-e.)

(koho, čo) zlikvidovať, odstrániť, zabiť (O-li ho dobre mierenou ranou.)

ndk. odjebávať, -a, -ajú odjebať sa (o-li sa na aute preč)

odjebávač, -a m. ten, kto odjebáva, denunciant, likvidátor, odstreľovač (Preslávil sa ako najväčší o. v okrese, nikto si pred ním nemohol byť istý.)

odjebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) odhodiť (o-l granát čo najďalej od seba)

2. (čo) odraziť, odtrhnúť (na jed raz) (Jebol stoličkou o zem tak, že jej o-l nohu.)

3. (koho, čo) zlikvidovať, odstrániť, zabiť (o-l ho prvým zásahom)

odjebnúť sa zabiť sa, spáchať samovraždu (o-l sa vlastným revolverom)

odjebok i podjebok,

výjebok, -bka m. pankhart (Stál pro nej taký o., ešte mu mlieko po brade tieklo.)

odrb nespr.  pozri: ojeb

odrbať nespr. pozri: omrdať, ojebať

ogrcať, -ia, -ajú dk. znečistiť vracaním

ndk. ogrciavať, ogrciavať sa

ogrcať sa  znečistiť sa vracaním (Keby sa len o-l, ale aj mňa ogrcal!)

ojeb, -u m. 1. úskok (Dávaj si pozor, to čo na teba chystá je určite o.)

2. šikovný postup založený často na klamstve, trik (Ide o osvedčený reklamný o.)

3. zručný kúsok eskamotéra (Poznáš ten o. s tými zápalkami?)

4. hlavolam (Veru som sa natrápila, kým som ten o. rozlúštila.)

ojebať, -e, -ú, -al dk. 1. (koho, čo) oklamať, podviesť (Hovor si čo chceš, mňa neo-š.)

2. (čo) minúť (O-l tam toľko peňazí, čo nezarobí ani za pol roka.)

3. (čo) obúchať, otacť (Najprv nám kázali tú stenu objebať, omietkou a potom sme ju museli o. dolu.)

ndk. ojebávať, -a, -ajú; zjemn. omrdať

ojebať sa 1. (čím i bezpredm.) oklamať sa, sám seba dobehnúť, uveriť nesprávnej informácií vo svoj vlastný neprospech (Nechal som sa o. jeho solídnym výzorom.)

2. (od čoho i bezpredm.) prášiť sa, obúchať sa (O-l sa od snehu.)

ndk. ojebávať sa

zjemn. omrdať sa

ojebávač, -a m. klamár, podvodník

omrdať, -á, -ajú dk pozri: ojebať

osrať, oserie,

oserú rozk oser dk. 1. vypustiť na niečo výkaly, pošpiniť niečo výkalmi (Muchy o-li obraz.)

2. (koho) dostať, podviesť, oklamať (O-la ho a ani to nespozoroval.)

ndk. osierať, -a, -ajú

* môžeš byť osratý - nechýbaš mi, nepotrebujem ťa

* o-m ťa - nie, neurobím to

osrať sa  1. pošpiniť sa výkalmi

2. oklamať sa, dobehnúť sám seba (S tým znížením cien som sa pekne o-l.)

ndk. osierať sa

ošťať, -í, -ia rozk ošti (koho, čo) vypustiť moč na niekoho, na niečo ndk. oštiavať

ošťať sa  vypustiť moč na seba ndk. oštiavať sa

P

piča I. –e, píč 1. ženské prirodzenie (Pochodil som Trenčín, Bytču, nevidel som takú p-u, ako jedna dievka mala; prasce do nej zatvárala.) Minárik (A vtedy kokot môj s rozmachom horských orlov s úžasnou istotou otvoril stehien bránu a vrazil do p-e a prerazil jej blanu.) Cavaliere

pren. kosoštvorcový symbol (s čiarkou uprostred); romboid

2. diera, zapadákov (Tá chalupa leží v takej p-i, že si to ani nevieš predstaviť.)

3. hlupaňa, sprostaňa, arogantná žena („To Marika, tá p. sprostá,“ odvetila Jana.)

4. recesia, žart (Takú p-u sme už dávno nezažili.)

* ty si strašná p. (mužovi) - si ty ale pekný kvietok, pekný darebák

* ty si strašná p. (žene) - veľmi silná nadávka

* rob si p-u z plasteliny - rob si žarty z niekoho iného

* zavri p-u, drž p-u - drž zobák

pička, -y, zdrob. k 1

pizda, -y, ž. nár.; zjemn. k 1,3

puča, fuňa zjemn. nár. k 1 mrňa, pičný príd. k 1 (pičný chlp)

pičovský príd. hlúpy, nezmyselný (Rozbíjať prázdne fľaše je veru p-á zábava.)

piča II. zám.,prísl.,čast. I cit 1. hrubý zápor, nie (ale p-u – ale nevrav) (Pôjdeš pre vodu? P-u!)

2. veľmi málo, nič (P-i si skúsil, chlapče. Ešte p-u spravil a už má plno rečí.)

3. nič (Čo je v tej stole? P.!)

4. plná p. – mnoho (Mal plnú p-u sľubov a skutky žiadne.)

5. do p-e! – nadávka vyjadrujúca rozhorčenie alebo údiv, príp. oboje; bisťu, doparoma, ejha tiež neutrálna vyplňujúca fráza (Keby som mohol ísť domov, do p-e, šalel by som.) Brezina (Do p–e, tak bude sa tu niečo hýbať? Do p-e, to by som o ňom nikdy nepovedal! Do p-e, padáme!)

zjem. do fune

* ale p-u – ale nevrav (Ale p-u: naozaj je to pravda?)

* mať po p-i - prehrať

* mať v p-i i u p-i – nezaujímať sa, opovrhovať niečím, niekým (Ani sa nehnem; mám v p-i jeho i celé jeho kasárne!

* na p-u – na nič, zle (Rádio je p-u, nedá sa na ňom nič chytiť. Ten príklad máš (vyriešený) na p-u.)

* pre p-u – pre nič-za nič

(Prečo sme tu strávili deň? Pre p-u. je to v p-i – je to prehraté, stratené (Je to v p-i, motory prestali fungovať.)

* je to je v p-i - je to prehraté, stratené

* to je v p-i! – to je skvelé

* po p-i front – skvelé, úžasné

pičiak, -a, m. darebák, odroň, pankhart; zmrd (Bol to taký malý p. smradľavý.)

pičovať, -ue, -ujú ndk. 1. (o čom i bezpredm.) hovoriť, tárať, mať zbytočné poznámky (Čo toľko p-š, radšej keby si niečo robil!

* nep-j – nemaj zbytočné pripomienky

* čo p-e? – čo hovorí

2. (na koho, na čo) nadávať opak. pičovávať

* pičovať si - hovoriť si sám k sebe (Čosi si p-l pod nos, ale ja som nerozumel nič.)

pičovanie, -ia, -í s. 1. táranie

2. nadávanie

3. zbytočné poznámky

pičovina, -y, -vín 1. pletka, haraburda, zbytočnosť (oproti kokotine je p. viac materiálnej povahy); (V novinách je plno kokotín a garáž mám plnú p-ín.)

2. nerozumný čin, hlúposť (Vyviedol si peknú p-u, budeš mať prolémy.)

pičung nespr. pozri: pičovanie

podjebať, -e, -ú, -bol dk (čo) podryť (porušiť rytím) (voda p-la breh);

pren. p. autoritu - podryť autoritu

ndk. podjebávať

podjebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) podložiť, podstrčiť (P-ni pod tú nohu dačo, nech sa ten stôl už nekýve.)

2. (čo) podraziť (topánku) (p-l mu pravý opätok)

3. (koho, čo) podraziť (zvaliť nárazom) i pren. uškodiť niekomu, zákerne ho znemožniť (P-l mu nohu, keď dával najmenej pozor. Nespoliehaj sa naňho, uvidí, že ťa p-ne.)

podjebok nespr. pozri: odjebok

podojebávať, -a, -ajú

dk. distrib. ku pozri : dojebať;

1. (čo) pozatakať, popribíjať (Treba všetky klince dobre p., lebo si niekto na niektorom roztrhne nohavice.)

2. (koho, čo) pozabíjať, podorážať (Veru, chceli sa rozutekať, potvory, ale ja som ich všetky p-l; to by mi len chýbalo, aby sa mi tu znova rozmnožili!)

podpičník, -a m. ženská menštruačná vložka (Váľali sa tam použité p-y.)

podrb nespr. pozri: pojeb

podrbať nespr. pozri: potrtkať, pomrdať, pojebať

pogrcať, -ia, -ajú dk. znečistiť dávením, vracaním

* pogrcať sa - povracať sa (Nepi toľko, lebo sa p-iaš.)

ndk. pogrciavať sa

pojeb, -u m. pokarhanie, vyhrešenie (Počkaj, až sa vráti šéf, to bude p.)

pojebaný príd 1. pokazený (Hodinky sú p-é.)

2. hnusný, zlý, otravný, skazený (p. život) Kedy už prestane to p-é slnko svietiť?)

zjemn. pomrdaný, potrtkaný

pojebať, -e, -ú dk. 1. (koho) pomilovať, vykonať súlož; pokefovať, prevaliť, prekotiť, pretiahnuť, nabodnúť, napichať, vyšúchať, vydrať

(P-l ju a potom sa na ňu vyjebal.)

2. (čo) pokaziť (Tak pekne začal a tak to p-l.)

3. (koho pokarhať, vyhrešiť (p-l ich za včerajšok)

(koho, čo) pobiť, zmlátiť (Nafilmujem film, že chlapec pobil a p-l rotu Nemcov.) Tatarka

zjemn. k 1, 3 pomrdať;

zjemn. k 1,2 potrtkať

pojebať sa – pokaziť sa (prestať fungovať), zjemn. potrtkať sa

pomrdaný príd. pozri: pojebaný

pomrdať, -á, -ajú dk. pozri: pojebať

ponadrbávať nespr pozri: ponajebávať

ponajebávať sa, -a, -ajú

dk. distrib. ku pozri: najebať sa; poopíjať sa

(Neviete nič iné, len sa každý večer na vychádzkach p. a potom porušovať predpisy.)

poobjebávať, -a, -ajú dk. (čo)

distrib. k pozri: objebať, poobtŕhať, poobsekávať (Jeho prácou bolo p. každému stromu haluze, aby ho mohli pohoniči stiahnuť do doliny.)

poodjebávať, -a, -ajú dk. (čo)

distrib. k pozri: odjebať

1. poodsekávať, poodtŕhať (Mal taký zvyk, že každej muche, kým ju rozpučil, najprv p-l všetky nožičky.)

2. (čo) poodhadzovať, postrácať (Na ústupe mnohí p-li všetko možné, dokonca aj jedlo.)

3. (koho) pozabíjať, postrieľať (Vždy keď sa opil, vytiahol pištoľ a vyhrážal sa, že všetkých p-a.)

zjem. k 1,2 poodmrdávať

poodmrdávať, -a, -ajú dk pozri: poodjebávať

poogrciavať, -a, -ajú

dk. (koho, čo) distrib. k pozri: ogrcať, znečistiť dávením (Budete to musieť najprv dať všetko vydezinfikovať – opilci to tam riadne p-li.)

pooštiavať, -a, -ajú

dk. (koho, čo) distrib. k  obšťať, znečistiť močením (Ak sa pes spáva tak, akoby chcel p. všetky kríky, obrubníky, múriky a podobne, znamená to, že si značkuje revír.)

popičovať, -uje, -ujú

dk. (o kom, o čom i bezpredm.) potárať (Nevieš si ani predstaviť, čo všetko o tebe p-l.)

popičovať si  1. (na čo i bezpredm.) ponadávať, pohundrať (Trochu si p-ú a potom zase budú poslúchať.)

2. (o čom i bezpredm.) poklebetiť, potárať, pohovoriť (P-li sme si trošku, aby nám lepšie prešiel čas.)

popodjebávať, -a, -ajú

dk.distrib. k   pozri: podjebať

1. (čo) popodrážať (topánky) (Odniesol všetky čižmy k šustrovi, aby ich p-l.)

2. (čo) podložiť, podstrčiť (Povedz mu, aby p-l podložky pod kvetináče, nezostanú potom pod nimi fľaky.)

popredrbávať nespr. pozri: poprejebávať, popremrdávať

poprejebávať, -a, -ajú

dk. (čo) distrib. ku pozri: prejebať; preraziť, prevŕtať (Nepodarilo sa nám p. všetky diery - niečo ešte bude treba prejebať zajtra.)

zjemn. popremrdávať

popremrdávať, -a, -ajú dk. pozri: poprejebávať

poprijebávať, -a, -ajú

dk. (čo) distrib. ku pozri: prijebať; popribíjať (Všetky lišty p-l troma aj viacerými klincami.)

porozdrbávať nespr pozri: porozjebávať, porozmrdávať

porozjebávať, -a, -ajú

dk. (čo) distrib. k rozjebať,; porozbíjať (Vždy, keď dostali nový riad, stihli o v rekordnom čase p.)

zjemn. porozmrdávať

porozmrdávať, -a, -ajú, -ali pozri: porozjebávať

posran, -a, i posranec, -nca m. nadávka bojazlivému, zbabelému človeku; bojko (No ba. Z frontu budem utekať, aby o mne rozprávali ako o p.) Karvaš (Si poslanec, alebo p.?)

posrať, -serie, -serú

rozk. poser dk. 1. (čo) pošpiniť výkalmi (P-l celú perinu.)

2. pokaziť ( a ja som vedel, že som voľačo p-l.) Kolenič

* p- to - nevyšlo mu to, pokazil to

* p-l si to - nevyšlo ti to, pokazil si to

* má sa posraným navrch - má sa zle

posrať sa, -serie, -serú  1. vypustiť nevdojak, nechtiac výkaly (Keď sa p-l, tak sme ho umyli v studenej vode.)

2. chovať sa zbabelo (Keď mu trochu pohrozili, p-l sa a všetko podpísal.)

3. pokaziť sa (Sadol si, zobral cigaretu a povedal, že všetko sa p-lo) Kolenič

ndk. posierať sa i posrávať sa

pošťať, -ští, -štia rozk pošti

dk. (čo) znečistiť močom, pomočiť, ošťať

* pošťať sa - nechtiac vypustiť moč, pomočiť sa

ndk. poštiavať sa

potrtkaný príd. pozri: pojebaný

potrtkať, -á, -ajú dk pozri: pojebať

poujebávať, -a, -ajú

dk.(čo) distrib. k pozri: ujebať; poutŕhať, poodrážať (Hrnčeky majú p-né uchá.)

poujebávať sa - poodrážať sa, odpadnúť (Nehovorte mi, že tie uchá sa p-li: vy ste ich p-li.)

povjebávať, -a, -ajú

dk. (čo) distrib. ku pozri: vjebať; povrážať (P-li koly do zeme.)

povydrbávať nespr. pozri: povyjebávať, povymrdávať

povyjebávať, -a, -ajú

dk. distrib. ku pozri: vyjebať

1. (čo) povyrážať

2. (koho) povyhadzovať (Pôjdeme p. hostí z lokálu.)

zjemn. povymrdávať

povymrdávať, -a, -ajú dk. pozri: povyjebávať

pozadrbávať nespr pozri: pozajebávať

pozajebávať, -a, -ajú, -ali

distrib. ku pozri: zajebať

(čo) pozarážať (Už som všetky kliny p-l; nemáš ešte nejaké?)

2. (čo) poschovávať (Súčiastky sme našli p-né na

najnemožnejších miestach.)

pozajebávať sa – poukrývať sa (najmä pred povinnosťami)

pozasierať, -a, -ajú

dk. (čo) distrib. ku pozri zasrať; pošpiniť výkalmi pren. znečistiť (Podarilo sa mu svojimi básničkami p. väčšinu časopisov.)

pozjebávať, -a, -ajú

dk. (čo) distrib. ku pozri: zjebať, pozhadzovať, pozrážať (Poď sa rýchlo pozrieť, v záhrade voľakto p-l všetkým trpaslíkom hlavy.)

prcguma pozri: frcguma

prča, -e, žart, žartovná príhoda; humor, recesia (P., alebo recesia čiže ventil ducha.) Ferko

prd I. -u, m. 1. vypustenie plynu z konečníka, prdnutie (Keď máš vypustiť p., dbaj na to, aby sa to obišlo bez nepríjemného zvuku.)

2. plyn, vypustený z konečníka (Otvor okno, nebudem tu voňať tvoje p-y.)

prd II. cit. i čast 1. hrubý prejav silného záporu; nie

2. nič (Vedel p. a my tiež.)

* na p. - nanič

3. prejav úžasu

* ale p. - ale nehovor

4. napodobňuje zvuk pri prdnutí (Večer na izbe: zľava - p., sprava - p., - vidno, že na obed bola hrachová kaša.)

prdel nespr. riť

prdieť, -í, -ia ndk vypúšťať plyny z konečníka

zdrob. prdkať, -á, -ajú ndk.

prdnúť, -ne, -nú, -dol dk. vypustiť plyn z konečníka

* p. na dosku - zomrieť

predrbať nespr. pozri: pretrkať, premrdať, prejebať

predrbnúť nespr. pozri: premrdnúť, prejebnúť

prejebať, -e, -ú dk. 1. (čo) stráviť čas súložením, presúložiť, prekefovať (P-li spolu celú noc a vyskúšali pritom všetky polohy.)

2. (čo) stratiť čas, stráviť (P-l s ňou celý večer a aj tak si neza-jebal.)

3. (čo) minúť, prepiť (P-l všetky peniaze s kurvami.)

4. (čo) preraziť, prevŕtať (Túto dosku treba p. v strede.)

zjemn. k 1,2,3 pretrtkať, premrdať

opak. prejebávať

prejebať sa 1. preraziť sa, preniknúť (P-l som sa s tatrovkou až do obývačky.)

2. prejsť, presunúť sa (P-li sme sa druhý koniec doliny.)

prejebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) preraziť, prevŕtať (Dávaj pozor, aby si ten plech nep-l.)

2.(čo) prehodiť, preniesť, preložiť (Ten piesok by bolo treba p. za plot.)

zjemn. ku 2 premrdnúť

premrdať, -á, -ajú dk. pozri: prejebať

premrdnúť, -ne, -nú,-dli dk. pozri: prejebnúť

prepičovať, -uje, -ujú dk. (čo) pretárať, preklebetiť (P-li ste už tri hodiny; čo keby ste teraz, pre zmenu, išli niečo robiť?)

presrať, -serie, -serú dk. 1. (čo) stráviť sraním (P-l na záchode dve hodiny.)

2. (čo) prepásť (Raz p-ie aj svoju vlastnú smrť ) Kolenič

3. pokaziť si meno (U starého si si to už p-l.)

4. minúť (P-l všetky peniaze na športke) Kolenič

prešťať, -ští, -štia dk 1. (čo) všetko znečistiť močom

2. (koho) pretromfnúť (Ja vás chlapci, ešte všetkých p-m.)

* prešťať sa - znečistiť sa močom

pretrtkať, -á, -ajú dk. pozri: prejebať

prietrtky, -ov, s. pomn. zálety (Zase bol celú noc na p-och.)

pridrbať nespr. pozri: pritrtkať, prijebať

pridrbnúť nespr pozri: primrdnúť, prijebnúť

prijebať, -e, -ú dk 1. (čo) pripevniť, priraziť (Tú nástenku treba pevne p., aby držala.)

2. (čo) pridať (Treba tam p. ešte trochu korenia.)

3. (komu) udrieť, vraziť (Mal chujovské reči, tak sme mu jednu p-li.)

zjemn. k 1 pritrtkať

prijebať sa 1. (čím) pripiť sa, podnapiť sa (P-l sa troma poldecákmi.)

2. pristaviť, priraziť (Kameň sa doluje tak: vyjebú sa diery, vjebe sa tam dynamit, potom to jebne, zjebe sa dolu, p-ú sa k tomu autá a odjebe sa to do piče.)

3.prísť (P-l sa tam aj s kamarátmi.)

zjemn. k 2,3 pritrtkať sa

ndk. prijebávať sa

prijebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) priraziť (P-l dvere.)

2. (čo) pridať ( P-ni do miešačky trochu cementu.)

3. (čo) pripevniť (P-l plagát na stenu štyrmi klincami.)

zjemn. k 1,3 primrdnúť

prijebnúť sa - pritlačiť sa (P-l sa k stene.)

primrdnúť sa,-ne,-nú,-dol dk. pozri prijebnúť

primeros, -a mn.č. -y m.pôv. značka prezervatívu, pren. prezervatív, kondóm; frcguma, kotón

pritrtkať, -á, -ajú dk. pozri: prijebať

puča, -e, pozri: piča

R

riť I. -ti 1. zadok, konečník

2. zastrčené, nie príjemné miesto, zapadákov (Už sme chceli ísť niekam do r-i ) Kolenič

ritka, -y, -tiek ž. zdrob. k 1. zjemn. fam.

riť II. cit. i čast 1. málo, nič („Ahoj. Čo je nové?“ „Ale r.. Mama je v nemocnici.)

* na r. – na nič

2. prejav pochybnosti (Ale r. – to predsa nemôže byť pravda.)

3. nadávka; bisťu, doparoma (do r-i)

4. je to v r-i – je to prehrané, stratené

rozdrbať nespr pozri: roztrtkať, rozmrdať, rozjebať

rozdrbnúť nespr. pozri: rozjebnúť

rozjebať, -e, -ú dk. (čo) rozbiť (obyč. postupne) (Keď si r-l lampu, kúpiš novú.)

zjemn. roztrtkať, rozmrdať

ndk rozjebávať

rozjebať sa dk. 1. (o čo i bezpredm.) rozbiť sa (R-l sa o skalu.)

2. rozsúložiť sa (Na jeseň som sa tak r-l, že máloktorá kurva v mestečku mi odolala.)

zjemn. roztrtkať sa, rozmrdať sa

rozjebnúť,-e,-ú,-bol dk. (čo) rozbiť (obyčajne naraz) (Rozbil mu hlavu.)

rozjebnúť sa  rozbiť sa

rozmrdať,-á,-ajú,-al dk. pozri: rozjebať

rozosrať sa,-serie,-serú dk. 1. zahabiť sa v sraní, začať dlho a mohutne srať (Voľajako si sa r-l, už tam sedíš tri štvrte hodiny!)

2. rozpadnúť sa (Stolička sa úplne r-la.)

rozprdieť sa,-í,-ia,-deli dk. začať intenzívne prdieť (Voľajako ste sa po tom čerstvom chlebe

r-li, chlapci.)

roztrtkať, -á, -ajú dk pozri: rozjebať

S

skokotený príd ohlúpnutý, osprostený (Bol z nej celý s., mohla s ním robiť čo chcela.)

skurviť, -í, -ia dk. 1. (koho) urobiť tehotnou slobodnú alebo cudziu ženu, morálne pokaziť /urobil z nej kurvu/

2. (čo) skaziť, pokaziť (Čo môžeš, to urvi, čo nemôžeš, to s-i.)

skurviť sa  1. stať sa prostitútkou

2. mať dieťa za slobodna alebo s cudzím mužom

3. pokaziť sa, skaziť sa /počasie sa s-lo/

skurvený príd. 1. s-á žena - zvedená, majúca nemanželské dieťa

2. (všeob.) zlý, hnusný, pokazený

sráč, -a, m. 1. hrubá nadávka zbabelému, neobratnému človekovi, slabochovi

zastar. záchod (S. idem obzrieť, páni. To je najdôležitejší podnik v tomto ústave) Jašík

sračka, -y, -čiek ž. 1. hnačka (Už tri dni má s-u.)

riedka stolica (Rýpať sa v s-e nie je zrovna najpríjemnejšia

zábava.)

sraľo, -a mn.č. -ovia m. slaboch, zbabelec (Čo by som sa bál, nie som taký s. ako ty.) Mináč

sranec, -nca m. zastar.  výkal

sranina, -y ž kniž. novotvar, vznikol prekladom franc. merdre z diela A. Jarryho Marenčin

srať, serie, serú rozk. ser ndk. 1. vykonávať veľkú telesnú potrebu

2. (na niečo, na niekoho) nedbať, nestať o niečo, o niekoho /s-m na teba ako na ploský kameň, s-r na to – nechaj to tak/

3. hnevať, mrzieť (Nes-r ma, lebo uvidíš.)

opak. srávať

zdrob. serkať, -á, -ajú

srať sa 1. (s niečím) zdahavo niečo robiť (S-e sa s tým, ako keby bol za to platený.)

(s kým, s čím) zaoberať sa niekým, s niečím (S-e sa s ním, ako keby bol jeho príbuzný.)

3. (na koho, na čo) hnevať sa (Čo sa s-š, nes-r sa!)

4. (o čo i bezpredm.) robiť drahoty, vzpierať sa /s-e sa o to svoje autíčko/

5. zastar. vystatovať sa

opak. srávať sa; serkať sa, serinkať sa zdrob. k 1, 2

/srať si to – utekať kade ľahšie, najkratšou možnou cestou/

šťanec, -nca m. zastar. moč pren. hanlivé označenie pre nápoj; štiny

šťanka, -y, -iek moč pren. i nechutná tekutina (V podchode to páchlo š-ou.)

šťať, -ští, štia rozk. šti

ndk. (čo, na čo i bezpredm.) močiť, opak. štiavať

štiny, štín ž. pomn. hanlivé označenie nápoja (Kedy už nám dáš piť poriadnu pijatiku a nie tieto š.?)

T

teplý I. príd. homosexuálny, homosexuálne orientovaný (Hovorilo sa o ňom že je t., ale ja môžem potvrdiť opak.)

teplý II. -ého m homosexuál (Toho t-ho nechcem vo svojom lokále viac vidieť.) fam. niž.hovor. teploš

trt cit. i čast. 1. vyjadruje silný zápor, celkom nič (T. tebe, kriváň chromý!!)

2. napodobňuje zvuk pri vypustení plynu z konečníka (No, len si pekne uľav: t. a je to.)

trtkať, -á, -ajú ndk. pozri: jebať

trtnúť, -ne, -nú, -tli dk. 1. vypustiť plyny z konečníka

2. hodiť, položiť, dať; mrdnúť, jebnúť /t-ni tam trochu rumu/

3. udrieť vraziť; mrdnúť; jebnúť (Nasral ma tak, že som mu t-ol.)

U

udrbať nespr. pozri: utrtkať, umrdať ujebať,

udrbnúť nespr. pozri: umrdnúť, ujebnúť

ujebať, -e, -ú dk. 1. (koho) usúložiť (U-la by ma k smrti, taká je to samica!)

2. (čo i bezpredm.) vypustiť vetry s konečníka, prdnúť

ndk. k 2 ujebávať, -a, -ajú

ujebávať sa  1. usúložiť sa (Nemá rozum: u-l by sa k smrti, keby mal s kým.)

2. (od čoho i bezpredm.) popukať sa (od smiechu) (Skoro sme sa u-li, keď jebol do vody.)

3. (z čoho i bezpred.) unaviť sa, zničiť sa, uštvať sa /Z tej roboty sa dobre u-š./

4. (z čoho i bezpredm.) umárať sa (Skoro sa u-l od žiaľu.)

zjemn. k 1,2 utrtkať sa

zjemn, ku 2,4 umrdať sa

ujebať si (čo) uliať si, odložiť si niečo nabok (Treba si niečo u. na horšie časy.)

ndk. ujebávať si

ujebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (komu) udrieť, vraziť

2. (čomu) uraziť (Keď sa zátka nedá vyjebnúť, tak treba u. fľaši hrdlo.) zjemn. ku 2 umrdnúť

umrdať, -á, -ajú, dk. pozri: ujebať

umrdnúť,-ne, -nú, -dl dk. pozri: ujebnúť

uprdnúť sa i si,

-ne, -nú, -dol dk. nár. prdnúť

usrať, -serie, -serú dk.(čo) vypustiť vetry, prdnúť

usrať si  1. prdnúť si, uľaviť si

2. (z koho, z čoho) urobiť si žart, srandu (Dobre si z neho u-li v tom kabarete!)

usierať si, -a, -ajú 1. ndk.k 1

2. (z koho, z čoho) robiť si žarty, posmech (Jeho životná filozofia je u. si zo všetkého a zo všetkých.)

utrtkať, -á, -ajú dk. pozri: ujebať

V

vjebať, -e, -ú dk (čo) vtlačiť, vraziť (Treba tam v. kúdeľ, aby nekvapkala voda.)

vjebávať – vjebávať sa natlačiť sa, vojsť (V-li sa všetci dnu.)

vjebnúť, -e, -ú, -bol dk (čo) vraziť (naraz) /v-l zátku do fľaše/

vjebnúť sa vraziť sa, vliezť /v-ni sa do stanu a spi./

vozdra, -y, -dier tekutina, maz vylučovaný ženským resp. samičím prirodzením ( vtedy jej z rodidiel v hektickom kŕči vystrekovala sírovo-žltá v.) Tatarka

vydrnkať, -á, -ajú dk. pozri: vyhoniť

vyfajčiť, -čí, -čia dk.  (komu, čo i bezpredm.) ukojiť muža ústami (Keby sa tak našiel niekto, kto by mi v-l!)

vygrcať,- ia, -ajú dk (čo) vyvracať, vydáviť, vylúčiť dávením (Chcete, aby som v-l tie posledné droby ?) Felix

vygrcať sa vyvrátiť požitú potravu

výgrcok, -cka m. vydávená potrava, grc prenes. darebák, pankhart, odjebok (Vynadali si do v-ov a pľuhavstiev.) Kolenčík

vyhoniť, -ní, -nia

dk. (koho, čo i bezpredm.) ukojiť sa onániou, masturbáciou (Ja na ženy seriem, v-m si ho a je to !)

vyjebanec, -nca, -nci m. chytrák, podliak, sviniar (Chcel ma ojebať, v. jeden.)

vyjebaný príd. 1. prefíkaný, výmyselný (Never mu ani slovo, je nesmierne v.)

2. hnusný, odporný, zlý, otravný (Kedy už prestanete hrať na tom v-om klavíri?)

3. vyrazený, vyvŕtaný (Povedz mi: sú už tie diery v-é?)

* kurva, (piča, riť, kokot, chuj) v-á - zosilňuje vyznenie nadávky

vyjebať, -e, -ú dk. 1. (čo) získať súložením (V-la svojmu mužovi postup.)

2. (s kým) oklamať, podviesť (V-li so mnou, tak je to.) Šimečka

3. (čo) vyraziť, vyvŕtať (opakovane) /v. diery/

ndk. vyjebávať

zjemn. k 1 vytrtkať

zjemn. ku 2 vymrdať

vyjebať sa 1. (na koho, na čo) opovrhnúť niekým, niečím, nechať tak niekoho, niečo (V-l sa na ňu – a dobre spravil. V-b sa na to, nestojí to za to!)

2. (na čo i bezpredm.) vyjsť, vystúpiť, vyterigať sa

3. zhavarovať /v-l sa na motorke/

zjemn.k 1,2 vytrtkať sa

zjemn. k 1,3 vymrdať sa

vyjebnúť, -e, -bol dk. 1. (čo) vyraziť, vyvŕtať (jednorazovo)

2. (koho, čo) vyhodiť, vylúčiť (Tie smeti v-ni von!)

zjemn.ku 2 vymrdnúť

výjebok  pozri: odjebok

vykokotený príd vystrašený, prekvapený (Stál tam celý v. a civel na ten neporiadok.)

vymrdať, -á, -ajú, dk pozri: vyjebať

vymrdnúť,-ne,-nú,-dol dk. pozri: vyjebnúť

vypičený príd vyľakaný, vystrašený (Bol celý v., keď uvidel krv.)

vypičovať,-uje,-ujú dk. (za koho, za čo i bezpredm.) vynadať, nabrýzgať, vyhodiť na oči

vypičiť, -í,-ia,-ili dk. vybrať s niekým; vyjebať (Chceli so mnou v., ale v-m s nimi.)

vyprdieť,-í,-ia dk. uľaviť si vypúšťaním plynov z konečníka

vyprdnúť sa, -ne,-nú,-dol dk. (na čo) nechať niečo tak, vysrať sa na to

vysrať,-serie,-serú

rozk vyser dk.  (čo i bezpredm.) vylúčiť sraním

* v-r si oko - odmietnutie; môžeš ma mať rád, môžeš si pískať

vysrať sa 1. vykonať veľkú potrebu (Ej, dobre som sa v-l!)

2. (na koho, na čo) prestať sa zaujímať o niekoho, o niečo (V-l sa na ňu, aj na robotu.)

* vysrať sa na to - nechať to tak

vysratý príd. 1. vylúčený sraním

2. vyľakaný, vystrašený

vyšťať,-ští,-štia

rozk. vyšti dk. (čo) vylúčiť šťaním (Alkohol otupí hypofýzu a tá spôsobí, že prebytočná voda sa nevstrebe, ale sa v-tí,a preto môžeme vypiť toľko piva.)

vyšťať sa vykonať malú potrebu ( a ako sme sa Bečkemu v-li do topánok ) Kolenič

Z

zahovnený príd. pozri: hovno

zajebákovaný príd pozri: jebák

zajebanec,-nca,-nci m. špinavec, pankhart, zasran (Je to taký z. zajebaný., ani mu neviem prísť na meno.)

zajebať,-e,-ú,-bal dk 1. (čo) založiť, schovať, umiestniť ta, že to už nikto nenájde; zakopnúť (loptu pri futbale a p.) (Z-l to tak, že to už nikto nenájde.)

2. (čo) zaraziť, zavŕtať (opakovane)

3. (čo) povedať hlúposť (To si ale z-l kokotinu.)

zjemn.k 1,2 zatrtkať

zajebávať 1. ndk.k 2

2. (čo i bezpredm.) zapierať (Darmo z-š, aj tak vieme, kto si!)

* z-a mu - bláznie, stráca rozum

zajebať sa 1. (od koho, od čoho) zašpiniť sa (Z-l sa od oleja, keď opravoval auto.)

2. zamotať sa, zaviaznuť (Z-li sme sa v tom lese, ani sme nevedeli ako.)

zjemn.k 1 zamrdaťsa, zatrtkať sa

zajebávať sa 1. ndk.k 2

2. schovávať sa (hlavne pred povinnosťami)

zajebať si 1. užiť si súloženia, zasúložiť si; zakefovať si, zaprcať si (Ej, tak som si z-l, až ma ruka bolí!)

2. (od čoho, čím) zašpiniť si (Z-l si nohavice.)

3. (čo) zaraziť si /z-l si cvoky do opaska/

zjemn. k 1,2 zatrtkať si, zamrdať si

zajebnúť,-e,-ú,-bol dk. (čo) zaraziť, zavŕtať (naraz) /z-l si triesku pod necht/

zamrdať,-á,-ajú dk. pozri: zajebať

zatrtkať,-á,-ajú dk. pozri: zajebať

zasran,-a m. 1. nadávka malému nedospelému chlapcovi, sopliak

2.nadávka bojazlivému, zbabelému človeku; bojko, strachopud, posran (Človek nesmie byť z..) Karvaš

zasrať,-serie,-serú dk. 1. (koho, čo) znečistiť sraním, ale aj všeobecne

2. vypustiť vetry, prdnúť si (Fuj, kto to tu tak hnusne z-l?)

ndk. zasierať

zasrať sa (od čoho, čím i bezpredm.) zašpiniť sa /z-l som sa celý od malty/

ndk. zasierať sa

zjeb,-u m. pokarhanie, vyhrešenie (Nasledoval parádny z. v prítomnosti náčelníka.)

zjebať,-e,-ú dk. 1. (koho) pokarhať, vyhrešiť

2. (čo) zhodiť, zložiť (opakovane) /tie tehly treba z. dolu z voza/

zjemn. k 1 zmrdať

ndk. zjebávať

zjebať sa  1. (z čoho i bezpredm.) spadnúť (Nebež, lebo sa z-š!)

2. zísť (Tri dni nám trvalo, kým sme sa z-li do doliny.)

3. spiť sa (Z-l sa pod obraz boží.)

zjemn. zmrdať sa

ndk. zjebávať sa

zjebnúť,-e,-ú,-bol dk. (čo) zhodiť, zraziť (jednorazovo) (Musím z. to osie hniezdo dolu.)

zmrdať,-dá,-ajú dk pozri: zjebať

zmrd,-a i -u

mn.č. -i/-y 1. škriatok, pankhart; odjebok (Bol to taký malý z.)

2. pokarhanie, vyhrešenie; pojeb (Mám pocit, že po tomto všetkom bude nasledovať riadny z.)

Vysvetlenie skratiek

a.i. - a iné

al. - alebo

angl. - slovo anglického pôvodu; anglicky

a p.  - a podobne; a podobný

bezpredm. - bezpredmetové sloveso

cit. - citoslovce

čast. - častica

distrib.  - distributívne sloveso – vyjadruje rozčlenenie slovesného deja signalizované predponou po- obyč. pri predponových slovesách, napr. poprijebávať, pozasierať

dk. - sloveso dokonavého vidu

fam. - familiárny výraz

franc. - slovo francúzskeho pôvodu, francúzsky

kniž. - knižný výraz

kt. - ktorý

m. - podstatné meno mužského rodu

maď. - slovo maďarského pôvodu; maďarsky

mn.č. - množné číslo

napr. - napríklad

nár.  - nárečové slovo

ndk.  - sloveso nedokonavého vidu

nem. - slovo nemeckého pôvodu; nemecky

nespr.  - nesprávny výraz; nesprávne

niž. hovor.  - výraz z nižšej hovorovej vrstvy

obyč. - obyčajne

o i. - okrem iného

opak. - sloveso s opakovacím spôsobom deja

ot. - otázka

pomn. - pomnožné podstatné meno

pôv. - pôvodne; pôvodný

prekl.  - prekladateľ

pren. - prenesené použitie slova

príd. - prídavné meno

príp. - prípadne; prípadný

prísl. - príslovka

resp. - respektíve

rozk. - rozkazovací spôsob

s.            - podstatné meno stredného rodu

všeob. - všeobecný; všeobecne

vulg. - slovo z oblasti spoločenského tabu

zám. - zámeno

zastar. - zastaraný výraz

zdrob. - zdrobnené podstatné meno; zdrobnenina

zjemn. - zjemnený výraz, eufeminizmus; zjemnený

zost. - zostavovateľ

- podstatné meno ženského rodu

* - znak, za ktorým nasleduje frazeológia

Použitá literatúra

1. Najkratší slovník slovenského jazyka, Bratislava, VSAV, 1959-1968 (SSJ), A. Zelený a kol., (november 1990 – apríl 1991)