Jednou zo základných charakteristík života je schopnosť sa rozmnožovať. Vývoj išiel od nepohlavného rozmnožovania, kedy vznikajú z jedného dvaja úplne identickí jedinci, k rozmnožovaniu pohlavnému, ktoré zásadne mixuje vlastnosti samca a samičky, čím nový jedinec získava nové genetické vybavenie. To je vlastne predpokladaný zdroj evolúcie.

Pohlavný vývoj

Od momentu oplodnenia je určené pohlavie jedinca. To je závislé na pohlavných chromozómoch X a Y. Kombinácia chromozómu vajíčka, ktoré má vždy chromozóm X (ženský prvok) a kombináciou spermie nesúcej znak Y (mužský prvok) dáva mužskému pohlaviu vznik s výbavou XY, ženská výbava e daná kombináciou XX. Počiatočný morfologický vývoj pohlaví je rovnaký. Až pôsobením androgénnych hormónov plodu jedinca s kombináciou XY dochádza k formovaniu penisu, skróta a testes. Pokiaľ z akýchkoľvek dôvodov chromozóm Y nefunguje, respektíve nedôjde k dostatočnej produkcii androgénnych hormónov, bude sa vždy vyvíjať jedinec so ženským pohlavím. Je možné konštatovať, že existuje jasná prevaha „ženského princípu.

Vlastná rozmnožovacia funkcia v priebehu postnatálneho života sa vyvíja. Pubertou označujeme obdobie, kedy začne dochádzať k produkcii príslušných pohlavných hormónov (ženských, či mužských) v takom rozsahu, že začnú zreteľne ovplyvňovať psychický a fyzický vývoj. Objavia sa sekundárne pohlavné znaky (pubické ochlpenie, vývoj prsných žliaz, zmeny hlasu, charakteru vlasov a pod.), u dievčat prvá menštruácia. Somatické a funkčné zmeny vyvolané pohlavnými hormónmi spôsobujú, že toto obdobie vývoja človeka je považované za veľmi citlivé až zraniteľné.

Pohlavná zrelosť trvá až do obdobia ženského, či mužského klimaktéria., teda do ukončenia reprodukčných schopností jedinca (nie pohlavného života). U žien to býva okolo 50.-55. roku, kedy dochádza k výraznému zníženiu, až ukončeniu produkcie ovariálnych hormónov. Toto obdobie je u väčšiny žien sprevádzané zároveň somatickým a psychickými ťažkosťami – návaly horúčavy, zmeny krvného tlaku, nervozita, nespavosť, duševná neistota a pocit trvalého stresu.

Mužské klimaktérium je odlišné v tom, že produkcia spermií je zachovalá až do vysokého veku, ale ich počet a zrejme i kvalita sa znižuje. I tento proces, spojený s úbytkom produkcie hlavného mužského hormónu testosterónu, prináša rad skôr psychických ťažkostí a niektorí jedinci sa s týmto stavom (včítane zníženej potencie) veľmi ťažko vyrovnávajú.

Mužský reprodukčný systém

Reprodukčný systém muža produkuje pohlavné bunky – spermie, tvorí a vylučuje pohlavné hormóny a umožňuje pohlavné spojenie. Spermie sa tvoria v semenotvorných kanálikoch – testes.

Testes sú uložené mimo brušnú dutinu, mimo telo sa musia dostať ešte pred narodením. Pokiaľ sa tak nestane, hovoríme o kryptorchizme. V takom prípade u chlapcov nedôjde vôbec k puberte, majú zakrnelé pohlavné orgány, nedochádza k produkcii spermií, ani pohlavných hormónov. Tieto zmeny sú ireverzibilné. Preto u novorodencov, alebo skôr u kojencov, ktorým nezostúpila testes sa vykonáva chirurgický zákrok, ktorý tento stav napraví. Dôvod, prečo v nezostúplych testes neprebieha spermatogenéza, je jednoduchý – spermie sa môžu tvoriť len za teploty približne o 3-4° C nižšej, čo je vlastne teplota mimo brušnú dutinu.

Celý proces spermatogenézy trvá asi 70 dní. Počas tejto doby sa z bunky zárodočného epitelu (spermiogónie) vytvárajú delením spermatocyty, spermatidy a konečne spermie. Počas tohto procesu prebiehajú nasledujúce deje:

a.           Morfologické dozrievanie spermie do definitívnej formy. Vytvorí sa bičík, kŕčok, hlava nesúca chromozómy a akrozóm (štruktúra na špičke, ktorá umožňuje spojenie spermie s vajíčkom.

b.          Redukcia počtu chromozómov (redukčné delenie, meióza). Z plného počtu chromozómov zárodočnej bunky (46) zostane v zrelej spermii iba polovica, t.j. 22 somatických a jeden pohlavný chromozóm.

Pohyb spermie sa uskutočňuje bičíkom rýchlosťou asi 1-4 mm/min. Pritom závisí na prostredí v ktorom sa spermia pohybuje.

Spermetogenéza prebieha v závislosti na tzv. Sertoliho bunkách, ktoré poskytujú dozrievajúcim spermiám potrebnú výživu a chránia ich pred prípadnými nepriaznivými vplyvmi. Dôležitý je i dostatok niektorých vitamínom (vitamín E).

Spermatogenéza je riadená hormonálne. Testosterón, mužský pohlavný hormón steroidnej povahy, je produkovaný v Leydigových bunkách testes, ktoré sú pod vplyvom hypofyzárneho gonadotropínu (LH- luteinizačný hormón). Sertoliho bunky sú zase riadené gonadotropínom FSH - folikulostimulačným hormónom.

Biologické účinky testosterónu

Umožňuje vývoj mužského typu genitálu u plodu a zostup testes,

V puberte navodzuje rast vonkajších pohlavných orgánov a vývoj sekundárnych pohlavných znakov,

Ovplyvňuje metabolizmus proteínov (anabolický účinok)

Má vplyv na kožu (nadprodukcia vedie k akné)

Zvyšuje objem kostnej hmoty a ukladanie kalcia, ukončuje rast kostí do dažky

Stimuluje produkciu erytropoetínu

Má vplyv na psychiku – rozhodnosť, agresivita –jeho nedostatok je markantný v chovaní eunuchov.

Vlastný pohlavný akt je zo strany muža umožnený erekciou, ktorá je spojená dilatáciou arteriol a teda zvýšeným prívodom krvi do kavernóznych telies penisu za súčasného zníženia odtoku krvi. Tento reflexný dej nastáva pri dráždení napr. glans penis alebo pri psychickom vzrušení. Je riadený sakrálnym parasympatikom. Opakovaným dráždením je dosiahnuté ejakulácia. Ejakulácia je riadená sympatikovým systémom z oblasti lumbálnej chrbtice. Priemerný objem ejakuátu sa pohybuje okolo 2,5 – 4 ml. Ejakulát má zásaditú reakciu (pH asi 7,5) a zaisťuje optimálne prostredie pre spermie. V 1 ml ejakulátu je od 35 do 200 miliónov spermií. Pokiaľ klesne počet spermií pod 20 miliónov v 1 ml, stáva sa muž neplodný.

Ženský reprodukčný systém

Reprodukčný systém ženy produkuje pohlavné bunky (vajíčka), vytvára a vylučuje pohlavné hormóny, umožňuje pohlavné spojenie a zaisťuje vývoj nového jedinca a to nielen počas intrauterinného života, ale i po narodení – laktácia.

Vajíčko – ovum sa tvorí v ováriách (vaječníkoch). Z pôvodného ohromného počtu oogónií – niekoľko miliónov dozreje počas reprodukčného života ženy asi 600 vajíčok (pokiaľ nepočítame žiadne tehotenstvo). Zrelé vajíčko sa uvoľňuje (ovulácia z tzv. Graafovho folikulu a obsahuje na polovicu zredukovaný počet chromozómov –teda 22 somatických a jeden pohlavný chromozóm X.

Ovárium je párový orgán, ktorý okrem vajíčok produkuje i ženské pohlavné hormóny estrogény a gestagény, ktorých hlavným reprezentantom je progesterón.

Estrogény sú steriodné hormóny (hlavným predstaviteľom je estradiol) s množstvom riadiacich účinkov:

a.           v puberte iniciujú rast vnútorných (vaječníky, pošva, vajcovody, maternica) i vonkajších pohlavných orgánov, stimulujú rast a vývoj prsnej žľazy, zaisťujú vývoj vonkajších pohlavných orgánov, ukladajú tuk na predilekčné miesta (prsia, boky),

b.          navodzujú tzv. proliferačnú fázu menštruačného cyklu,

c.           znižujú hladinu cholesterolu v krvi,

d.          majú vplyv na uzatváranie rastových štrbín a tak tlmí rast kostí do dažky,

e.           vyvolávajú proliferáciu vaginálneho dlaždicového epitelu a stimulujú sekréciu riedkeho hlienu žliazok krčku maternice (predpoklady pre oplodnenie),

f.            Zvyšujú citlivosť ovárií na hormóny adenohypofýzy a cieľových tkanív zvyšujúcich počet receptorov na progesterón

g.           Ovplyvňujú sexuálne chovanie ženy.

Gestagény (progesterón) majú tiež steroidnú povahu. Tvoria sa v corpus luteum ovaria, a jeho hlavný význam je nasledujúci:

a.           Udržuje oplodnené vajíčko v sliznici maternice

b.          Udržuje sliznicu maternice v tzv. sekrečnej fáze, ktorá je potrebná pre inzerciu oplodneného vajíčka,

c.           Znižuje kontraktilitu tehotnej maternice,

d.          Znižuje produkciu hlienových žliazok maternicového hrdla a zvyšuje jeho viskozitu,

e.           Stimuluje rozvoj lobulov a alveolu mliečnej žľazy a vyvoláva ich sekrečnú aktivitu,

f.            Ovplyvnením termoregulačného centra v hypotalame zvyšuje bazálnu teplotu,

g.           Ovplyvňuje sekréciu gonadotropínov.

Menštruačný cyklus je označenie pre cyklické zmeny sliznice maternice spôsobené cyklickou produkciou estrogénov a progesterónu ovárií, riadenou hypofyzárnymi gonadotropínami. Cyklus trvá približne 28 dní. Základom je dozretie vajíčka v Grafovom folikule. Vajíčko sa uvoľňuje po prasknutí dozretého Graafovho folikulu pod tlakom vznikajúcej tekutiny vo vnútri folikulu. Tento dej sa nazýva ovulácia a nastáva približne uprostred cyklu – teda 11.-14. deň. Sliznica maternice pod vplyvom menštruačného cyklu postupne narastá (proliferačná fáza) vytvárajú sa tu sekrečné žľazy a celá sliznica je pripravená pre usadenie oplodneného vajíčka. Po ovulácii dochádza pod vplyvom progesterónu tvoreného žltým telieskom (ktorý vznikne po ovulácii z Graafovho folikulu) k sekrečnej fáze, kde sa bunky endometria obohacujú o živiny, arterioly sa stáčajú a sliznica je pripravená na uhniezdenie oplodneného vajíčka. Ak nedošlo k oplodneniu vajíčka, corpus auteum zaniká, prudko klesá hladina estrogénov i progesterónu a dochádza k menštruačnému krvácaniu. Nedostatok estrogénov znižuje prekrvenie sliznice maternice (ischemické zmeny), dochádza k spastickým kontrakciám špirálových arteriol. Tým nastáva nekróza buniek, ktoré sa odlučujú, deskvamácii povrchové vrstvy sliznice. Nekróza naruší i arterioly a tak s deskvamovanou sliznicou odchádza i krv. Toto krvácanie sa nazýva menštruácia, ktorá trvá 3 - 5 dní. Menštruačná krv nekoaguluje vďaka veľkému množstva fibrinolyzínu. Prvým dňom menštruácie začína nový cyklus. Produkcia ovariálnych hormónov je riadená hormónmi adenohypofýzy, FSH a LH. Progesterón je tiež zodpovedný za zvýšenú bazálnu teplotu, ktorá s meria vo vagíne alebo v rekte behom ovulácie a to asi o pol stupňa Celziovej stupnice, čo sa využíva v diagnostike príčin neplodnosti.

Tehotenstvo

Oplodnené vajíčko zostúpi do maternice, kde sa uchytí. Približne za 16 dní od oplodnenia sa začne v maternici vyvíjať systém, zaisťujúci metabolický komfort pre vyvíjajúci sa plod so súčasnou adekvátnou hormonálnou produkciou – hovoríme o fetoplacentárnej jednotke. Morfologicky ide o placentu, ktorá oddeľuje krvný obeh matky a plodu. Funkcie placenty:

a.           Dostatočné zásobenie plodu všetkými potrebnými látkami pre výživu, rast a vývoj z krvi matky za súčasného odvodu katabolitov do krvi matky

b.          Produkcia hormónov - choriový gonadotropín (HCG) má maximum produkcie medzi 2. a 3. mesiacom gravidity. Význam tohto hormónu je v tom, že udržuje produkciu progesterónu (vlastné žlté teliesko), ktorý spolu s estrogénmi udržuje sliznicu uteru v sekrečnej fáze. Placenta tvorí progesterón, ktorý má predovšetkým znížiť riziko nežiadúcich kontrakcií a tým i ohrozenie gravidity. Progesterón má tiež vplyv na rast mliečnej žľazy. Estrogény produkované placentou zaisťujú proliferačné procesy, t.j. rast maternice, rast mliekovodov, zadržujú tekutinu v organizme a uľahčujú elasticitu chrupavkového spojenia symfýzy (predpoklad pre pôrod). Choriový somtomammotropín má vplyv na rast mliečnej žľazy a na laktáciu. Pôsobí ako rastový hormón, u matky znižuje citlivosť na inzulín.

c.           Ochranná funkcia - bráni vstupu niektorých toxických či nevhodných látok do obehu plodu a súčasne umožňuje vstup vlastných ochranných látok (protilátok Ig) matky, pretože ich vlastná produkcia plodom je nepatrná.

Počas gravidity prebieha v organizme matky mnoho zmien, ktoré sa dajú charakterizovať ako zmeny, sprevádzajúce zvýšené nároky a zaťaženie organizmu. Patrí sem zväčšenie objemu cirkulujúcej krvi, zväčšenie výkonu srdca, zvyšujúce sa metabolické a energetické nároky. Pochopiteľne na zabezpečenie týchto potrieb je potrebný adekvátny prívod živín v potrave, včítane stopových prvkov.

Pôrod

Vlastné tehotenstvo trvá okolo 40 týždňov. Pokiaľ novorodenec sa narodí medzi 37 a 42 týždňom gravidity, jedná sa o fyziologický termín pôrodu. Pôrod pred 37. týždňom gravidity sa označuje ako predčasný.

O pôrode dáva prvý signál zrelý novorodenec, a to prostredníctvom hormónov nadobličiek. Tieto hormóny potom iniciujú zvýšenú koncentráciu prostaglandínov (hlavne PGE2), ktoré sú schopné zahájiť kontrakcie maternice. Paralelne spolupracujú i hormóny placenty, poklesom progesterónu a relatívne vyššia hladine estrogénov, ktorá znamená vyššiu citlivosť maternice ku kontrakciám. Hlavný hormón, ktorý je zodpovedný za mohutné kontrakcie svalstva maternice je Oxytocín, čo sa využíva i jeho podaním na urýchlenie pôrodu.

Laktácia

Na rast mliečnej žľazy počas tehotenstva pôsobí veľa hormónov tak, aby po pôrode bola žľaza pripravená k adekvátnej výžive novorodenca. Vlastný hormón, ktorý spúšťa sekréciu najskôr kolostra a potom mlieka je hormón adenohypofýzy – prolaktín. Ten vykazuje pozitívny vplyv i na materské chovanie.

Kojenie je akt dôležitý nielen z hľadiska výživy kojenca, ale je dôležitý v oblasti emocionality a pamäti, a to pre kojenca, ale i pre matku.

Ani dnešná, na prvý pohľad dokonalá technika nedokáže nahradiť plnohodnotné materské mlieko so všetkými jeho komponentmi.