Scrigroup - Documente si articole

     

HomeDocumenteUploadResurseAlte limbi doc
BulgaraCeha slovacaCroataEnglezaEstonaFinlandezaFranceza
GermanaItalianaLetonaLituanianaMaghiaraOlandezaPoloneza
SarbaSlovenaSpaniolaSuedezaTurcaUcraineana

BiologieBudovaChemieEkologieEkonomieElektřinaFinanceFyzikální
GramatikaHistorieHudbaJídloKnihyKomunikaceKosmetikaLékařství
LiteraturaManagementMarketingMatematikaObchodPočítačůPolitikaPrávo
PsychologieRůznéReceptySociologieSportSprávaTechnikaúčetní
VzděláníZemědělstvíZeměpisžurnalistika

Stratégia viacstupňových syntéz

chemie



+ Font mai mare | - Font mai mic



DOCUMENTE SIMILARE

TERMENI importanti pentru acest document

Strat gia viacstup ov ch synt z



Doteraz sme sa zaoberali taktick mi krokmi synt zy, pri om sme .si prostred­n ctvom retrosynt zy d vali odpove na ot zky: ako najv hodnej ie utvori t –ktor v zbu, ako najlepSie chr ni funk n skupiny, pripadne ako vyu i ich premeny na synt zu v zieb alebo cyklov.

So strat giou synt zy, t.j. tvorbou celkov ho a optim lneho postupu synt zy sme sa zaoberali len m lo.

H DANIE KONVERGENTNEJ SYNT ZY

Jedno z krit ri dobrej synt zy je, e m by kr tka. Spo tajme si v a ky v ka dej z nazna en ch dvoch synt z, ak v a ok v ka dom kroku je 90 %.

V desa stup ovej line rnej synt ze pri tej istej konverzii v ka dom kroku klesne v a ok na 35 % A to je m lo.

Tento nedostatok line rnej synt zy odstra uje konvergentn usporiadanie syntetick ch krokov.

V a ok takto usporiadanej p stup ovej 'konvergentnej synt zy' znova v a kom v ka dom kroku, je 73 %, teda tak ist , ako v trojkrokovej line r­nej synt ze.

Z toho vypl va, e je v hodnej ie posp ja dve viac–menej pribli ne rovnak asti molekuly osobitne a spoji ich do kone nej molekuly a nakoniec.

Z tohto poh adu analyzujme mo nosti synt zy nasleduj cej molekuly.

loha 65

Navrhnite synt zu zl eniny uvedenej trukt ry.

Anal za:

Je jasn e m eme odpoji ktor ko vek z troch skup n z terci rneho alkoho­lu. Synt ny vzniknut ka dou z ciest a a c maj syntetick ekvivalenty v karbonylov ch a Grignardovych Sinidl ch.

Aromatick ket ny z skan rozpojen m v zieb cestami a a £ vieme najvhod­nej ie z ska Friedelovou–Craftsovou reakciou.

Analyzujme alej tieto dve cesty.


Jedna z t chto synt z je line rna, druh konvergentn . NaplSme ai obidve a porovnajme ich.

Synt za a

Produkt 65 je lie ivo na Parkinsonovu chorobu (Trihexypheidyl) a priemysel­ne sa vyr ba cestou £.

loha 66

Presk ajte si, o dok ete. Analyzujte postup synt zy nazna enej ssluCeniny a navrhnite optim lnu konvergentn synt zu. Uveden zlufienina je d le it m medziproduktom pri synt ze alkaloidu papaver nu.

Nezaober jte ea rie en m, k m si nevysk ate, So dok ete. Anal za:

tyri metoxyskupiny nebude a k dosta na benz nov kruh. K Cov m krokom bude vznik smidu, preto rozpoj me najprv C–N v zbu. Vyu ijeme symetriu mole­kuly a priprav me am n aj kyselinu z toho ist ho nitrilu.


Reakcia ved ca k A je chl rmetyl cia, spo ahliv met da zavedenia CHgOH skupiny na aromatick kruh.

Mo no v s prekvapilo pou itie oxalylchloridu na pr pravu chloridu kyseliny–Pou va sa v ade tam, kde treba z ska ist chlorid kyseliny. Ostatn pro­dukty reakcie s plynn . Viete ktor ? Navrhnite in vhodn Sinidlot

9.2 PRESK MANIE V ETK CH MO& CH ROZPOJEN

Pri urgovan strat gie synt zy je najd le itej ie n js najkratSiu cestu s najlep mi individu lnymi krokmi. Preto mus me presk ma v etky mo n rozpo­jenia v zieb, aj tie, ktor nevyzeraj ve mi s ubne.

loha 67


Analýza:  Potrebujeme nelogický elektrofil, v naSom prípade epoxid.



Syntéza  b:



Aké syntóny vzniknú cestou rozpojenia c. ?


Analyzujte možnosti syntézy /–lak t ono v.

Kožné sú obidva, prijateľnejší je (i), pretože môžeme využívať Hichaelov ak–ceptor a kyanidový ión.

Ako bude vyzerať ekutofiná syntéza touto cestou?


Synt ze £:


Analyzujme rozpojenie & t m ist m sp sobom. H adajme mo n reagenty pre vzniknut synt ny.

Anal za:

Pri ceste (ii) mo no pou i Michaelov akceptor spolu s vhodn m jednouhl ko–v m nukleofilom, napr. CH^OCHgMgCl.


Synt za a bude postupova pod a nasleduj cich krokov:


Pri ceste (i) mo no pou i formaldehyd ako elektrofil a vhodne chr nen a ak­tivovan nukleofiln deriv t, napr. Reformatsk ho Cinidlo z –br mesteru.

Ka d z troch mo n ch ciest vedie k elan mu produktu z dostupn ch surov n.

Detailne sme nesk mali strat giu c (ii) pre CO^ synton. Sk ste doplni syntetick ekvivalent 'druh mu synt nu'.



Politica de confidentialitate | Termeni si conditii de utilizare



DISTRIBUIE DOCUMENTUL

Comentarii


Vizualizari: 632
Importanta: rank

Comenteaza documentul:

Te rugam sa te autentifici sau sa iti faci cont pentru a putea comenta

Creaza cont nou

Termeni si conditii de utilizare | Contact
© SCRIGROUP 2024 . All rights reserved