Úvod do sociológie - Vymedzenie predmetu sociológie

Úvod do sociológie

Vymedzenie predmetu sociológie

Najvšeobecnejšia definícia je prekladom názvu tejto vednej disciplíny vzniknutého spojením pojmov societas (spoločnosť) a logos (veda) = sociológia = veda o spoločnosti.

Nedostatočnosť tohto vymedzenia vyplýva aj z toho, že pojem spoločnosť je veľmi široký – všeobecný, málo konkrétny.

Spoločnosť v sociologickom kontexte obvykle znamená konkrétnu spoločnosť konkrétneho štátu, ktorá funguje ako relatívne samostatný celok.

Pomerne všeobecnú definíciu sociológie ako vedy o spoločnosti odborníci upresňujú podľa cieľa skúmania spoločnosti. Sociológiu vymedzujú ako:

vedu o sociálnom správaní

o vzájomnom pôsobení ľudí

o sociálnych skupinách,

o sociálnych vzťahoch

o sociálnej štruktúre a pod.

2 História definovania predmetu vedy o spoločnosti

Úvahy o fungovaní spoločnosti, o vzniku, vývoji a zániku spoločnosti, spoločenských vzťahoch a procesoch, o produktoch spoločenských procesov nevznikli so vznikom sociológie. Otázky a odpovede na tému spoločnosti boli formulované rôznymi vedcami, analytikmi a filozofmi.

V staroveku to bol  grécky filozof Platón, predstaviteľ idealistickej filozofie, ktorý kritizoval aténsku demokraciu a rozoberal otázku rovnosti medzi ľuďmi.

Optimálnym usporiadaním spoločnosti sa v 16. a 17. storočí zaoberali utopickí socialisti Thomas Morus, Niccolo Machiavelli, autor významného diela „Vládca“, Tommaso Campanella autor významného diela „Slnečný štát“, Jean-Jaques Rousseau, Mably, Saint-Simon, Owen, a iní.

Vymedzenie sociológie ako samostatnej vedy možno pripísať Augutovi Comtovi.

Auguste Comte (1798-1857)

V roku 1839 napísal spis „Kurz pozitívnej sociológie“.

Comte je predstaviteľom pozitívnej vedy. Pozitívna veda mala cieľ používať iba také tvrdenia, ktoré možno potvrdiť, alebo odmietnuť na základe pozorovania, experimentu, porovnávania a logického myslenia.

Teologické a filozofické špekulácie o spoločnosti a človeku požadoval nahradiť skúmaním javov v celku, vo všetkých vzťahoch, v ktorých existuje.

Sociológiu rozdelil na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku. Sociálna statika sa zaoberala štruktúrou a poriadkom spoločnosti. Sociálna dynamika bola teóriou vývoja spoločnosti.

Karol Marx (1818-1883)

Na rozdiel od Comta bol zástancom revolučných zmien spoločnosti. Za základný zákon spoločenskej existencie považoval materiálnu výrobu. V procese výroby vznikajú vzťahy, materiálna základňa spoločnosti – štruktúra spoločnosti a právna, politická a duchovná nadstavba – duchovný život spoločnosti, spoločenské inštitúcie a sociálne vzťahy.

Stupeň vývoja materiálnej základne a nadstavby charakterizuje spoločensko ekonomická formácia.

Emile Durkheim (1858-1917)

Domnieval sa, že Comtovi sa nepodarilo splniť definovaný cieľ postaviť analýzu spoločnosti na vedecký základ.

Bol presvedčený, že spoločenský život je potrebné skúmať rovnako objektívnymi metódami ako prírodné vedy. Jedno z najdôležitejších diel venoval analýze samovraždy (1897). To, čo možno považovať za zúfalý čin indivídua – samovražedné konanie - je konanie, ktoré podlieha spoločenským vplyvom.

Združovaním sa indivíduí do spoločenstiev sa vytvára niečo iné, ako suma indivíduí. Spoločnosť má svoje špecifické vlastnosti, ktoré sa odlišujú od vlastností jednotlivcov a ovplyvňuje ich.

Max Weber (1864-1920)

Sociológiu pokladal za vedu o sociálnom konaní jednotlivcov. Definoval ho dvoma zložkami – subjektívnou motiváciou a orientáciou na iných ľudí. Pochopenie sociálneho konania znamená postihnúť jeho subjektívny zmysel. Za vzor sociálneho konania považoval účelno-racionálne konanie – tzv. ideálny typ konania.

3 Najvýznamnejšie smery súčasnej sociológie

Najvýznamnejšími smermi súčasnej sociológie sú teórie sociálneho konsenzu, teórie sociálneho konfliktu a alternatívna sociológia, nazývaná aj interpretatívna. Tieto smery sú len zhrnutím rôznych teórií, „škôl“ a spôsobov skúmania spoločnosti, pre ktoré sú určité vlastnosti charakteristické.

Teórie sociálneho konsenzu reprezentuje predovšetkým štruktúrny funkcionalizmus. Táto teória usporiadania spoločnosti formuluje princíp integrácie spoločnosti v uznávaní základných hodnôt jej členmi, v závislosti častí od celku, v rovnováhe, ktorá je cieľom harmonickej sebaregulácie spoločnosti. Základným pojmom štruktúrneho funkcionalizmu je funkcia. Spoločenské javy a časti spoločnosti majú svoju funkciu, ktorou sú spojené do celku a plnia svoje úlohy. Vzájomné spojenie častí funkciami sa popisuje ako sociálny systém.

Kým štruktúrny funkcionalizmus formuluje funkcie skupín v spoločnosti, teória konfliktu analyzuje, komu tieto organizácie prinášajú prospech. Podľa teórie konfliktu majú rozhodujúci vplyv v ľudskom správaní záujmy. Rôznosť záujmov členov a obmedzenosť zdrojov vedú ku vzniku konfliktov. Konflikt môže pôsobiť na vývoj spoločnosti aj pozitívne.

Alternatívna alebo interpretatívna sociológia združuje viaceré smery teórií. Tieto smery, ktoré obsahujú teórie neobsiahnuté v predchádzajúcich smeroch sú zamerané na sociálne konanie, sociálne akcie a interakcie. Medzi tieto teórie patrí symbolický interakcionizmus, fenomenologická sociológia, etnometodológia, existencialistická sociológia a ďalšie.

Odlišnosť prístupu sociológie od iných vedných disciplín

Sociológia nie je jedinou spoločenskou vedou, ktorej predmetom je spoločnosť, ľudské konanie, zložky spoločnosti a ich vzájomné väzby. Akcie, interakcie, procesy spolupráce aj likvidácie, analyzujú viac alebo menej všetky spoločenské vedy. Podstatné rozdiely sú v úrovni skúmania, v cieľoch skúmania a v  inštrumentáriu, ktoré jednotlivé vedy používajú na skúmanie spoločnosti.

Filozofia formuluje najvšeobecnejšie zákony ľudskej existencie, otázky zmyslu života.

Za základnú filozofickú otázku možno považovať „ako žijeme?“, kým sociológia viac analyzuje realitu života.

História má rovnaký predmet skúmania ako sociológia. Sociológia sa venuje skúmaniu prítomnosti, prípadne minulosti, ktorá má pre skúmanie prítomnosti zmysel, história študuje iba minulosť, dejiny spoločnosti.

Správna interpretácia historického vývoja javov umožňuje správne interpretovať súčasné javy spoločenského života, na ich základe následne prognózovať trendy budúceho vývoja

Ekonómia skúma výrobu, rozdeľovanie a spotrebu tovarov a služieb v spoločnosti, ekonomický systém spoločnosti.

Sociológia študuje vzájomne pôsobenie ľudí a sociálne vzťahy v ekonomických procesoch, fungovanie ekonomických inštitúcií a ich význam pre spoločnosť a jej časti.

Špeciálne sociologické disciplíny, ktoré sa zaoberajú problematikou spoločenského javu, súvisiaceho s prácou sú sociológia práce, sociológia priemyslu, sociológia poľnohospodárstva, sociológia dopravy, sociológia podniku …

Politológia skúma predovšetkým procesy získavania a uplatňovania moci v spoločnosti a problematiku politického systému v spoločnosti. So sociológiou majú spoločné štúdium politických inštitúcií ako súčasť fungovania spoločnosti. Špeciálna sociologická disciplína sa nazýva sociológia politiky.

Psychológia sa zaoberá skúmaním jednotlivca a jeho psychiky. Zatiaľ čo sociológiu zaujímavú najmä medziľudské vzťahy, psychológia skúma vnútorné, psychické charakteristiky ľudí, ako je vnímanie, myslenie, pamäť, emócie a pod.

Sociálna psychológia skúma vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami a pôsobenie sociálnych skupín na psychiku jednotlivcov. Je kombináciou psychológie a sociológie. Majú spoločný predmet záujmu a navzájom využívajú svoje poznatky. Obvykle majú špeciálne inštrumentáriá a ciele skúmania.

Antropológia skúma predovšetkým kultúrne stránky života spoločnosti, pričom sa sústreďuje na tradičné, predliterárne spoločenstvá a skupiny. Sociológia študuje predovšetkým moderné spoločnosti.

Demografia zhromažďuje údaje o obyvateľstve. Systematizuje informácie a vytvára charakteristiky a indikátory vývoja spoločnosti. Mortalita, natalita, migrácia, rozvodovosť, typy rodín. sú charakteristiky konkrétnej populácie, ktoré sociológia využíva ako charakteristiky súboru, z ktorej si obvykle vyberá vzorku na skúmanie.

5 Špecifiká sociologického prístupu k skúmaniu spoločnosti

Sociológia je teoreticko-empirická veda.

Závery o spoločenských vzťahoch a procesoch, získava, popisuje a vysvetľuje pomocou vlastných metodologických postupov. Empirickým sociologickým výskumom získava empirické údaje pomocou sociologických postupov a metód, ktoré zaručujú pravdivosť, kontrolovateľnosť a celistvosť. Sociológia vytvára teoretické poznatky o spoločnosti.

Sociologická teória spoločnosti obsahuje najčastejšie dve úrovne skúmania spoločnosti – mikrosociologickú a makrosociologickú (prípadne aj mezo-úroveň).

Mikrosociologické a makrosociologické skúmanie sa často proužívajú pri skúmaní jedného predmetu, pretože jav je potrebné charakterizovať na oboch úrovniach.

Mikrosociologická úroveň skúmania sa zameriava na skúmanie vzájomných vzťahov a ovplyvňovania jednotlivcov a skupín.

Makrosociologická skúma úroveň celospoločenských vzťahov.

Výskum rodiny, napríklad, obsahuje analýzu vzájomných vzťahov členov, rodiny, ich väzieb a potrieb, ktoré si členovia skupiny navzájom uspokojujú (informácie na mikroúrovni). Zároveň je nevyhnutné získať informácie o druhu a počte rodín v analyzovanom celku, o vývoji ich charakteristík, o počte členov typickej rodiny, o štruktúre typickej rodiny a pod. (nadindividuálne informácie na makroúrovni).

Získané poznatky vedú k novým teoretickým poznatkom, k tvorbe nových hypotéz (predpokladov, domnienok), ktoré sa opätovne overujú ďalšími výskumami – cyklické prepojenie teórie s praxou.

Sociológiu sme charakterizovali ako jednu z vied skúmajúcich spoločnosť. Jej zásadnou charakteristikou je zvláštny pohľad na spoločnosť, ktorý sa líši od bežného laického videnia. Umožňuje ľuďom objektívnejšie spoznávať a chápať sociálny svet v ktorom žijú, lepšie sa v ňom orientovať, využívať poznatky o spoločnosti na zlepšenie svojho i spoločenského života. Svojimi poznatkami odhaľuje a označuje mnohé nesprávne predsudky, nesprávne názory rozšírené vo verejnosti, charakterizuje skutočné ciele jednotlivcov a skupín pôsobiacich v spoločnosti.

„Sociologická imaginácia umožňuje pochopiť širšiu historickú scénu v jej význame pre vnútorný život a pre vonkajšiu životnú dráhu rôznych jednotlivcov… Sociologická imaginácia nám pomáha pochopiť históriu i životopisy ľudí a ich vzájomný vzťah v spoločnosti. To je jej úloha a prísľub.“

Charles Wright-Mills /1970/

Táto imaginácia /sociologická predstavivosť, nadhľad/ vyžaduje predovšetkým schopnosť „odmyslieť sa“ od obvyklej rutiny bežného života a sledovať známy jav novou optikou.

Rozvíjať sociologickú imagináciu znamená čerpať nielen zo sociologických, ale aj z historických, antropologických, demografických zdrojov.

Sociológia nám vďaka sociologickej imaginácii umožňuje nielen analyzovať existujúce vzorce spoločenského života, ale predvídať vývoj spoločenského javu v budúcnosti. Pokiaľ sociologická práca nebude založená na informovanom sociologickom hodnotení súčasných trendov, využitie teórie na ovplyvňovanie vývoja nemôže byť úspešné.

6 Systém rozdelenia sociologickej vedy na všeobecnú a špeciálnu

V sociológii sa stretávame so základným rozdelením na:

všeobecnú sociológiu a

špeciálne sociologické vedné disciplíny

/odvetvovú sociológiu, počet odvetvových sociologických disciplín je vysoký - približne 80/.

Všeobecná sociológia je typická predmetmi skúmania:

globálne problémy spoločnosti

štruktúra spoločnosti

klasifikuje fakty a javy /národy, triedy, vrstvy, sociálne skupiny, spolky, územné zoskupenia/

sociálne skupiny

malé skupiny a sociálne procesy, ktoré v ich rámci prebiehajú – adaptácia, osobné vzory, autorita, rola outsidera, vznik a riešenie konfliktov …

spoločenské inštitúcie

politické, hospodárske, vojenské, náboženské, kultúrne

masové procesy a javy

hnutia - národné, politické, mládežnícke, spoločenské prejavy dezintegrácie–migrácia…

Špeciálne sociologické vedné disciplíny - odvetvové sociológie sa zaoberajú špecifickými oblasťami spoločenského života a tvoria  vnútornú časť štruktúry sociológie.

Výskumné analýzy týchto sociológií formulujú tzv. teórie stredného dosahu.

Príkladmi špeciálnych sociologických disciplín, odvetvových sociológií, alebo aplikovaných sociologických disciplín sú:

sociológia práce /kritériá odmeny, hodnotenie pracovných podmienok, riadenie regenerácie pracovnej sily a pod./,

sociológia podniku /spôsoby riadenia pracovnej skupiny, fungovanie pracovného procesu, autorita vedúceho, riadenie ľudských zdrojov v inštitúcii…/,

sociológia voľného času,

sociológia dopravy /používanie dopravných prostriedkov podľa spoločenských skupín, uspokojovanie potrieb v oblasti dopravy …/,

sociológia rodiny,

sociológia výchovy a vzdelávania,

sociológia mesta, dediny /správanie ľudí, fungovanie sociálnych noriem a kontroly typických pre špeciálne teritórium/.

Sociologická analýza sociálneho javu, týkajúceho sa zdravia a choroby

Špeciálna sociologická vedná disciplína zaoberajúca sa sociálnym javom, súvisiacim so zdravím, chorobou, poskytovaním zdravotnej starostlivosti, spotrebou zdravotnej starostlivosti, vzťahmi, vznikajúcimi pri jej poskytovaní sa nazýva

sociológia zdravia,

sociológia zdravia a choroby,

zdravotnícka sociológia,

sociológia zdravotníctva,

medicínska sociológia,

klinická sociológia.

V zahraničí sa stretávame s touto špeciálnou sociologickou disciplínou pod názvami

medical sociology /sociology in, sociology off/,

clinical sociologie,

Soziologie der Gesundheitswesen,

Soziologie der Krankheit,

Sociáľnaja gigiena,

sociológia zdrówia.

Názov špeciálnej sociologickej disciplíny závisí predovšetkým od inštitucionalizovanej formy, v ktorej sa sociologická teória a prax používa.

Dá sa povedať, že názov disciplíny ovplyvňujú aj zákony a nariadenia, ktoré upravujú špecializačný odbor vzdelávania vo vzdelávacej inštitúcii.

Od roku 1985 /v zmysle Vyhlášky č.79/1981/ v oblasti vzdelávania pracovníkov zdravotníctva bol Ministerstvom zdravotníctva SR prijatý názov pre odbor vzdelávania odborníkov sociológov v zdravotníctve v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov zdravotníctva zdravotnícka sociológia.

V Nariadení vlády Slovenskej republiky z 2 marca 2002 o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve Zbierky zákonov č. 157/2002 je definovaná forma vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve v odbore certifikačnej činnosti sociológia zdravia.

Inštitucionalizovaná výučbová zložka Ústavu spoločenských vied a cudzích jazykov Slovenskej zdravotníckej univerzity zabezpečujúca vzdelávanie v odbore sociológia sa nazýva Katedra medicínskej sociológie.

8 Charakteristika špeciálnej sociologickej disciplíny, zameranej na zdravie a chorobu

Sociológia zdravia - sociológia zdravia a choroby

(resp. medicínska sociológia, resp zdravotnícka sociológia)

je špeciálna sociologická disciplína, ktorej náplňou je

a n a l ý z a s o c i á l n e h o j a v u

týkajúceho sa zdravia, resp. zdravotníctva

za využitia sociologického inštrumentária:

prístupu

systému pojmov

metód a techník .

9 Všeobecné a špeciálne úlohy sociológie zdravia

Sociológia zdravia plní všeobecné a špeciálne úlohy.

Všeobecné úlohy sociológie zdravia:

projektovanie, organizovanie a uskutočňovanie sociologických výskumov, ktorých výsledky sa stanú nevyhnutnou súčasťou:

optimalizácie organizačných opatrení,

metodických pokynov, ktorými sa zabezpečuje riadenie

liečebno - preventívnej starostlivosti

riadenie sociálnej služby,

riadenie zdravotníctva,

sociálneho plánovania,

tvorby sociálnych programov.

Špeciálne úlohy sociológie zdravia:

teoreticko-poznávacie, sociotechnické /vyplývajúce z úloh sociológickej vedy/

prevencia, diagnostika, liečba, prevencia /vyplývajúce z úloh zdravotníctva/

výskum, sociálna služba, poradenstvo, ordinácia /vyplývajúce z úloh inštitúcií, v ktorých sa sociológia zdravia vykonáva/